Kategória: Marek Boka

Pred rokom v lete som sa zobudil na strašný rev… Dvaja chlapci sa vracali nad ránom domov a akurát na mojom parkovisku si sadli a začali riešiť vysoko intelektuálne krčmové reči. Po hodine mi to už nedalo a vletel som medzi nich! Mal som na sebe len krikľavé turistické bermudy a šľapky. Začal som ich vyháňať, aby sa „spratali“  z môjho pozemku. Až vtedy som si ich obzrel… Dvaja fagani v najsilnejších a najkrajších rokoch, v drsných potrhaných rifliach a ešte drsnejších čiernych rockových tričkách. Sama reťaz, samé tetovanie a hlavne ten alkohol v hlave, z nich robil zdatných súperov. Dokonca aj ich „kanady“  sa mi zdali vhodnejšie na bitku ako moje šľapky…

Natiahol som si chrbát, možno mi vyskočila aj platnička. Nemohol som sa zohnúť,  ani nič dvihnúť. Obrovská bolesť, vďaka ktorej som nemohol pracovať ani za počítačom. Jedným slovom prúser! Musel som ísť  k lekárovi,  po celom dni čakania na poliklinike som sa dozvedel,  že musím mať papier od všeobecného lekára.  S boľavým chrbtom som sa doplazil k môjmu všeobecnému, ktorý mal ako na  truc dovolenku.  Zúfalo som sa s bolesťami vrátil domov. Cez známeho som sa  dostal na  vyšetrenie do nemocnice, a tam som sa dozvedel,  že to je len vyskočená platnička, ktorá sa už vrátila na svoje miesto.  Tá ukrutná bolesť je vraj už iba dozvukom priškripnutého nervu.  Žiaden röntgen, žiadne ďalšie vyšetrenie,  jediná injekcia do zadku a akési lieky na predpis mali vyriešiť všetky moje problémy…

Tak ako každé väčšie európske mesto, aj Londýn je veľmi zvláštne miesto na život. Mix národností, vierovyznaní a životného štýlu. Skoro každodenne máte možnosť byť svedkom bizarných podujatí, osláv a protestov. Tak ako mnoho ďalších Slovákov, aj ja som skúšal hľadať šťastie práve tam. Pracoval som v centre, v jednom obchodíku na Piccadilly st., ani nie 100 m od Piccadilly Circus. V letných mesiacoch  pravidelne  pochodovalo popred môj obchod množstvo nadšencov a čudákov, ktorí sa snažili prejaviť svoj názor.