Predseda vlády mal túto nedeľu o 15.20 na našom zimnom štadióne slávnostne odovzdávať symbolický šek na výstavbu nášho zimáku. Toto je moja chvíľa… Najsilnejší človek tohto štátu bude na mieste, ktoré poznám ako svoju vlastnú dlaň… Bude na mieste, kde som vyrastal a prežil najkrajšie chvíle svojho života. Bude stáť na ľade a nad hlavou mu budú viať vlajky, ktoré som za tisíce eur na vlastné náklady pred rokmi vytlačil a vlastnoručne zavesil… Vlajka SZĽH, vlajka mesta Michaloviec a vlajka hokejovej Dukly Michalovce. Bol to môj dar mestu, že pomohlo návratu Dukly do ligy!
Kategória: Marek Boka
Maťo Babják, jeden z najlepších ľudí, akých som poznal, dostal infarkt. Jeho manželka zavolala záchranku. No kedže bol horúcí deň, obe sanitky úrčené na michalovský okres boli na výjazdoch! Až po dlhých 23 minútach došla sanitka z ďalekých Sobraniec! Elektrošok pomohol! Srdce naskočil…no mozog neokysličený pol hodinu, už bol definitívne poškodený. Po dvoch dňoch v kóme zomrel človek, čo celý život tvrdo pracoval…
Na Slovensku všetci občania, máme rôzne politické presvedčenie, vierovyznanie, národnosť a ekonomické postavenie. No jedno máme spoločné. Všetci milujeme hokej! Hokej pre Slovensko, je istým druhom sebaurčenia a pocitom hrdosti byť Slovákom. Slovenský príbeh od Shefield-u cez Lillehammer, cez následne otĺkanie sa v C a B kategórii až po zázračný Goteborg 2002 je príbehom nás všetkých. Je to príbeh mladého úspešného štátu.
My fanúšikovia najobľúbenejšieho slovenského športu verejne a s plnou vážnosťou vyhlasujeme a organizujeme PROTEST ZA VÝMENU VEDENIA V SLOVENSKOM HOKEJI. Pozývame všetkých ľudí na verejné zhromaždenie, ktoré sa uskutoční 24. júna pri zimnom štadióne v Bratislave a pri hoteli DoubleTree by Hilton. Začiatok protestu je naplánovaný na obed 24. júna, kde sa aktívnym a nenásilným spôsobom budeme snažiť presviedčať okoloidúcich, aby podporili našu snahu o zmenu. Rozdávať budeme kresby súvisiace s hokejom, ktoré nám posielajú detí z celého Slovenska.
V slovenskom hokeji sa priamo – nepriamo pohybujem 25 rokov ako bývalý sponzor a istý čas člen správnej rady michalovského hokeja. Hlavne som však hokejový fanúšik telom aj dušou, vždy pripravený vykričať si hlasivky. Takže dovolím si tvrdiť, že poznám stav v akom sa slovenský hokej nachádza. Nachádza sa v smrteľnom kŕči.
Je na vrchole moci. Všade sa stavia, eurofondy lietajú, občas sa niečo aj zaplatí… Vlhké babičky „vypredali“ michalovskú športovú halu, keď dorazila veľká slovenská, politická superstár. Aj zaspieval, aj pošpásoval… vraj veľmi pekne hovoril… dokonca rozdával aj kvety… Jednoducho radosť v Michalovciach a na Slovensku žiť.
Som ročník 77, čiže Husákove decko. Mojí rovesníci si prešli politikou viac, ako bežný Angličan, Francúz za celý život. Spomínam si na smrť Brežneva, ako sme v škôlke povinne pozerali, ako zomrel „najlepší“ človek na svete. Učiteľka nám už zabudla povedať, že nás napadol v 68-om. Ako prvák som naspamäť poznal životopis Lenina, Stalina, Gotvalda, Husáka. V treťom ročníku som prisahal vernosť socialistickej republike ako pionier. O rok neskôr som sa naivne v škole priznal, že chodíme do kostola… Otec sa takmer nestal námestníkom.
Bol som na svadbe v Košiciach. Na oslave boli ľudia z celého Česka a Slovenska. Na svadbe ma najviac zaujali najlepšie zákusky, aké som kedy jedol. Nech mi nebožka babka odpustí, no boli lepšie než jej orechový závin. Tie zákusky boli umelecké diela. Hlavne ovocné zákusky, ktoré ste si ešte raz poliali tekutým ovocím, boli neprekonateľné. Všetky zmizli do polhodiny.
Počas mojich študentských čias som nikdy nevydržal s „paušálom“ až do piatku, takže častokrát vlastnou vinou, som bol nútený sa dostať do Michaloviec stopom. Pri dlhoročnom stopovaní sa z nepríjemnej nutnosti stal životný štýl. Pri stopovaní som vlastne vychodil ešte jednú vysokú školu života. Väčšinou zastavia ľudia, ktorí sa chcú vyrozprávať. Od Košíc do Michaloviec sa dozviete ich celoživotný príbeh.