V slovenskom hokeji sa priamo – nepriamo pohybujem 25 rokov ako bývalý sponzor a istý čas člen správnej rady michalovského hokeja. Hlavne som však hokejový fanúšik telom aj dušou, vždy pripravený vykričať si hlasivky. Takže dovolím si tvrdiť, že poznám stav v akom sa slovenský hokej nachádza. Nachádza sa v smrteľnom kŕči.
Kategória: Marek Boka
Je na vrchole moci. Všade sa stavia, eurofondy lietajú, občas sa niečo aj zaplatí… Vlhké babičky „vypredali“ michalovskú športovú halu, keď dorazila veľká slovenská, politická superstár. Aj zaspieval, aj pošpásoval… vraj veľmi pekne hovoril… dokonca rozdával aj kvety… Jednoducho radosť v Michalovciach a na Slovensku žiť.
Som ročník 77, čiže Husákove decko. Mojí rovesníci si prešli politikou viac, ako bežný Angličan, Francúz za celý život. Spomínam si na smrť Brežneva, ako sme v škôlke povinne pozerali, ako zomrel „najlepší“ človek na svete. Učiteľka nám už zabudla povedať, že nás napadol v 68-om. Ako prvák som naspamäť poznal životopis Lenina, Stalina, Gotvalda, Husáka. V treťom ročníku som prisahal vernosť socialistickej republike ako pionier. O rok neskôr som sa naivne v škole priznal, že chodíme do kostola… Otec sa takmer nestal námestníkom.
Bol som na svadbe v Košiciach. Na oslave boli ľudia z celého Česka a Slovenska. Na svadbe ma najviac zaujali najlepšie zákusky, aké som kedy jedol. Nech mi nebožka babka odpustí, no boli lepšie než jej orechový závin. Tie zákusky boli umelecké diela. Hlavne ovocné zákusky, ktoré ste si ešte raz poliali tekutým ovocím, boli neprekonateľné. Všetky zmizli do polhodiny.
Počas mojich študentských čias som nikdy nevydržal s „paušálom“ až do piatku, takže častokrát vlastnou vinou, som bol nútený sa dostať do Michaloviec stopom. Pri dlhoročnom stopovaní sa z nepríjemnej nutnosti stal životný štýl. Pri stopovaní som vlastne vychodil ešte jednú vysokú školu života. Väčšinou zastavia ľudia, ktorí sa chcú vyrozprávať. Od Košíc do Michaloviec sa dozviete ich celoživotný príbeh.
Slovné spojenie „najnižšia cena“ ma metie už celých desať rokov. Istá skupina podnikateľov chce mať v reklame obrovský názov najnižšia cena. Po uverejnení reklamy nechápu, ako si ich konkurent mohol dovoliť dať cenu ešte nižšiu od jeho. On následne v úplnom vytržení dobehne za mnou a cenu zbije na nulový zisk. Konkurent ten šialený poker dorovná a do roka sa obaja stretnú na úrade práce… Pri najnižšej cene rozhoduje iba cena!
Na mojej práci je najkrajšie a zároveň najťažšie to, že môžem ovplyvniť osud firmy, či predajne. Malá drobnosť môže rozhodnúť o tom, či daný výrobok sa bude, alebo nebude predávať. Stačí zlý názov produktu a v mori konkurencie ste odpísaní. Preč je doba, keď stačilo vycapiť jednú tabuľu pred vchodom a ľudia sa išli zblázniť. Váš produkt musí mať dobré logo, dobrú farebnosť, možno dobrý slogan…
Minule mi jeden živnostník dal svojích posledných 50 eur. Od novembra nezarobil ani euro, žil len z úspor. Otec dvoch detí… Nechcel som od neho tie posledné eurá zobrať… Omnoho viac si po takýchto zážitkoch vážim peniaze. A päťkrát si rozmyslím kde míňam. Čím som starší, tým viac chcem tie peniaze „udržať“ v Michalovciach. Ak ich dám do hypermarketu, už nikdy sa do Michaloviec nevrátia! Odídu dokonca aj zo Slovenska!
Keď som bol malý chlapec a boli voľby, celé mesto sa slávnostne vyobliekalo a išlo povinne voliť. Závidel som tým dospelákom, že si môžu slobodne vybrať! Keby ja som mohol si tak vybrať prsnatú súdružku učiteľku z druhej B! Pre nás deti, boli voľby zahalené rúškom tajomstva. Nikto pred voľbami nenadával, žiadne plagáty, žiadna kampaň… rodičia o tom slávnostnom okamihu vôbec nechceli hovoriť… No raz sa predsa len preriekli…