Poriadne som sa už nevyspal skoro rok. Som večne unavený, zabúdam na všetko, čo mi nevisí na monitore. Nemám čas sa venovať svojím koníčkom. S kamarátmi som prestal chodiť na pivo. Čo je však horšie, už ma ani nevolajú. Na hokej som sa dostal pár krát za sezónu. Večne ma bolia kríže, predsa len nie som už najmladší. Takto dopadnúť, no hrôza!
Kategória: Blog
Minule som bol v potravinách v neďalekej dedine. Majiteľka ma pomaly s plačom obslu-hovala… prišla jej kontrola, úplne všetko mala v poriadku, až na tuš pre školákov do pera, ktorý bol pár dní po záručnej dobe… dostala zaň 900€ eurovú pokutu. S plačom mi vravela, že sa pokúsi dosplácať, dorovnať všetky dlhy, čo jej z podnikania vznikli a potraviny zavrie. Tento týždeň bol u mňa zákazník, ktorý podniká už dvadsať rokov. Zamestnával dlhé roky štyroch zamestnancov, no po januárovom zvýšení odvodov si povedal, že stačilo! Všetkých štyroch zamestnancov prepustil a po desiatich rokoch začal chodiť na mon-táže opäť sám!
Pred rokom som sa rozprával s jedným známym, ktorý priamo, nepriamo šéfuje šiestim, siedmim ľuďom. On je zo západného Slovenska, oni z Michaloviec. On ovláda svoju profesiu až na drobné „excesy„ výborne. Jeho nepriami podriadení sú na tom podobne. On zárabá tipujem trikrát, štyrikrát toľko ako oni. Je to v podstate v poriadku. Toho najlepšieho stále treba motivovať a nik z nás by sa netrepal trebars do Trnavy za štyristo eur. Čo však v poriadku nie je, že niektorým z našich nevýjde ani na minimálnu mzdu. Ako správny západniar od nich vyžaduje stopercentnú robotu.
Najväčší slovenský Jánošík, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, stále nepochopil, že už nie je komu čo ukradnúť. Namiesto toho, aby chudobným, druhom zo zbojníckej družiny a hlavne svojim sponzorom, chlapsky povedal, že štátna pokladnica je plne prázdna, stále sľubuje všade naokolo, že určite nazbíja toľko, ako každý rok.
Bol som obrovským zástancom eura. Ten pocit platiť rovnakou menou, ktorú som pracne zarobil v Michalovciach, v ďalekej španielskej Barcelóne si budem pamätať celý život. Mal som pocit, že Španielsko je aj mojím domovom. A o tom hlavne pri eure ide. Aby sme všetci patrili politicky do jednej rodiny európskych národov a hľadali, čo nás spája a nie rozdeľuje.
Všetky noviny a časopisy sú opäť plné zpráv, že finančná kríza bude pokračovať v Španielsku a Talians- ku, globálna kríza pokračuje, Francúzsko zmení prezidenta, možno zautočí Izrael na Irán, a potom to už zaručene buchne. Tentokrát sa už konečne dočkáme. Čoho? No predsa zlo bude potrestané, darebáci zničení a my, bude- me navždy odmenení za naše trápenia.
Konkurencia je základ funkčného trhu, posúva Vás dopredu. Zákazník má právo výberu a nižšej ceny. No momentálne mám pocit, že v mnohých oblastiach je cena už za hranicou prežitia. Úprimne vôbec nerozumiem nových ľudí, čo si myslia, že taxikárčením v Michalovciach sa dá prežiť. Niektorí zúfalci jazdia len za 1,2€ po meste! Čo na tom zarobia? Kde je v tom cena auta, výmena oleja, pneumatík a poistenie auta? Ja osobne do takého auta by som v živote nesadol, lebo pripravuje o živobytie slušných Taxikárov platiacich dane.
Burano je jedným z ostrovov v benátskej lagúne. Leží 7 km severne od Benátok v nadmorskej výške 2 m nad morom. Má 23 ha a žije na ňom asi 3000 obyvateľov. Je veľmi husto osídlený už od čias, keď jeho prví obyvatelia utiekli na tento ostrov zo strachu pred Húnmi v roku 452. Názov ostrova je odvodený od názvu vetra, ktorý tu fúka.
