Blog - Stránka 21 z 27 - Michalovskenoviny.sk

Poučenie z dejín Slovenska

Niekomu stačia k pochopeniu dejinných súvislostí encyklopedické heslá, či chronológie. Iní sa uspokoja s interpretáciou prameňov, teórií a konštrukcií. Okruh zachovaných prameňov je však úzky a nemá vždy tú výpovednú hodnotu, ktorú by sme potrebovali. To platí ako pre prvotné osídlenie starých Slovanov, aj pre Veľkomoravskú ríšu, ako aj neskoršie storočia Uhorského kráľovstva. K pochopeniu obdobia 1. až 10. storočia nám pomohlii archeologické vykopávky. Z 11. – 12. storočia máme niekoľko sto kusov listín a to nielen týkajúcich sa Slovenska, ale aj celouhorského rámca. V neskorších storočiach tento počet narastá geometrickým radom a pribúdajú k nim ďalšie typy prameňov ako sú kroniky,listiny, spisy , kráľovské bully. Tie však čítala len úzka skupina vzdelancov, farárov, učiteľov, ktorí ich čiastočne prenášali na svojich farníkov. Poddaní pri každodennej namáhavej práci, aj keby vedeli čítať a písať, nemali na to čas.

Umením propagandy je to, čo dokáže zamlčať

Sú len dve desiatky rokov za nami, keď sme prešli z jedného systému do druhého a rétorika našich politických správcov je takmer totožná s tým, čo sme tu mali pred viac ako dvadsaťdva rokmi. Aj vtedy sme počúvali heslá, že len so Sovietskym zväzom a nikdy inak a v rámci RVHP! Aj vtedy jednostranne orientované a závislé médiá spracovávali spoločenské vedomie v podobnom duchu. Máme tu opäť len jedinú šancu, lebo „teraz už žiadna druhá šanca pre Európu nebude“! Máme tu opäť len jedinú možnosť, len jedinné riešenie, ktoré práve teraz vyhovuje týmto politickým správcom, ktorí systém dostali do finančnej, hospodárskej a spoločenskej krízy.

Mýtus Vianoc!

Mýtus sa nikdy nestal, ale má všeobecnú platnosť. Z tohto pohľadu sú Vianoce najväčším mýtusom. Napriek tomu mu podliehajú ľudia na celom svete, bez rozdielu vierovyznania. Na Vianoce sa začíname pripravovať už na začiatku novembra. Predchádza im zabíjačka, veľké upratovanie, pečenie, veľký nátresk v obchodoch spojený s nakupovaním darčekov, vianočné trhy s vôňou vareného vína, medoviny a perníkov, oslavy Mikuláša či Santa Klausa, posedenia pri kapustnici v práci. A potom hurá každý domov, zvlášť vypravenými vlakmi a autobusmi. Dlho očakávaná magická noc, po zhone príprav je pred nami. Celá krajina, celá zem sa ponorí do polnočného mystéria narodenia Ježiška. Vianoce alebo Kračun, ako nazývali starí Slovania zimný slnovrat !

Komu slúži naše zdravotníctvo?

Naše zdravotníctvo dostáva poslednú 300 eurovú ranu z milosti, ktorú si vyštrajkovali lekári. Zdravotníctvo, kedysi pýcha socialistického spôsobu života, v ktorom bola poskytovaná zdravotná starostlivosť zdarma je v ruinách! Stačí sa pozrieť na nedokončený zdevastovaný nemocničný komplex Rázsochy v Bratislave Lamači. Dnes po 22 rokov trvajúcich reformách, vyzerá pohľad na Slovenské zdravotníctvo ešte horšie ako naše hrady a zámky po tureckých a tatárskych lupičských nájazdoch. Takmer všetky služby a lieky sú spoplatnené a zdravotné poisťovne spoločne s štátnym ministerstvom zdravotníctva sa tvária, že je všetko v poriadku. Bič plieska na konci, ako sme sa presvedčili aj na štrajku lekárov. Ale kto drží bič, a kto ním plieska? Aký bude koniec všetkým veciam?

Hippokratova prísaha dostala na frak!

Hippokratova prísaha, pomenovaná podľa gréckeho lekára zakladateľa modernej medicíny, je prvý súbor etických pravidiel pre konanie lekára. Na jej text, prisahajú lekári dodnes, protože sa považuje sa za prvú podstatnú formuláciu lekárskej etiky. Jej posledná veta znie ako výsmech, „Ak sa svojho sľubu zrieknem, či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania“ Spondeo ac policeor! Len tak naoko prisahám. Naoko ako naše zdravotníctvo…ako my…? Vo svetle dnešných udalostí v našom zdravotníctve dostala Hippokratova prísaha od našich lekárov riadne na frak!

„Kráľovstvo papierových šiat“

Počas návštevy Bruselu sa nám pošťastilo navštíviť „Kráľovstvo papierových šiat“. Tak by sme mohli nazvať ateliér Isabelle de Brochgraver. Dnu sme vošli nenápadným vchodom cez garáž a keďže pani domu nebola doma, sprievodcu po atelieri nám robila Zuzana, inak rodáčka so Slovenska, absolventka známej Kráľovskej akadémie výtvarných umení v Antverpách. Prehliadku sme začali vo výstavnej sieni ateliéru na prízemí, kde sme si prezreli obrazy priateľa umelkyne a umeleckého vzoru Pierra Lesieura, ktorý sa však samotnej vernisáže výstavy trvajúcej od 13.10. 2011 do 30.11.2011 nedožil. Zomrel len niekoľko dní pred vernisážou.

Spomienka na 17. november 1989

Zobudili sme sa dnes rovnako do mrazivého rána ako pred 22 rokmi. Večer predchádzajúci 17. novembru roku 1989 odznela predohra v Bratislave a potom sa pochodeň studentských požiadaviek naplno rozhorela v Prahe. Tu sa začala písať aj posledná kapitola spoločného štátu Čechov a Slovákov. Live motívom obrodného procesu, ktorého hlavným cieľom bolo zbaviť sa paragrafu č. 4 Ústavného zákona o federácii. Ten zakotvoval vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti. Bolo treba kotvu odrezať a nechať loď vyplávať z prístavu sociálnych istôt do búrových vôd slobody pohybu, podnikania , viery alebo inak povedané zničiť společenské vlastníctvo výrovných prostriedkov. Hymnou nastávajúcich dní sa stala pieseň Modlitba pre Martu, kde Marta Kubišová spievala prosbu o navrátení vecí verejných do správy ľudu. Dnes však táto pieseň znie ako karaoke. Prečo?

Mýtus o zjednotenej Európe

Mýtus o zjednotenej Európe je starší ako tisíc rokov. Pretrváva už od čias Karola Veľkého. Jednotiacou ideou ríše Karola Veľkého bolo kresťanstvo. V čase križiackych vojen bola idea kresťanstva natoľko silná že anglickí, nemeckí a francúzski králi bojovali v Zámorí / terajšie územie Izraela, Libanonu a Sýrie/bok po boku proti moslimom, hoci v Európe bojovali proti sebe. Slabnutie jednotiacej idey kresťanstva nakoniec vyústilo do neochoty brániť Zámorie, ktoré padlo v roku 1290 definitívne do rúk moslimov. Islamská aj byzantská civilizácia boli v tom čase na vyššej kultúrnej úrovni a silnejšia ako kresťanská.

Brusel, „hlavné mesto Európy“

Grand Place, tak sa nazýva historické jadro Bruselu, hlavného mesta Belgicka , dnes neoficiálne označované za „hlavné mesto Európy“, pretože je sídlom viacerých inštitúcií Európskej Únie. Dominantným prvkom námestia je gotická radnica z 15. storočia s 96 m vysokou vežou, na ktorej je umiestnená socha svätého Michala, patróna Bruselu. Celé námestie obklopujú cechové domy a aj keď priečelie každého domu je iné, tvoria harmonický architektonický celok. V roku 1998 bolo námestie vďaka svojej jedinečnosti zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ako jeden z klenotov Európy.

Exkluzívna reportáž z Antverp!

Antverpy ležia na pravom brehu rieky Šelda a so 472 tisíc obyvateľmi, sú druhým najväčším belgickým mestom a druhým najväčším prístavom v Európe. Mesto si počas svojej existencie vyslúžilo dve prezývky. Rubensovo mesto, pretože tu žil maliar Peter Paul Rubens a pomenovanie Jeruzalem západu, vďaka Židom, ktorí tu majú od 16. storočia svoju veľkú komunitu.