„Kráľovstvo papierových šiat“

Počas návštevy Bruselu sa nám pošťastilo navštíviť „Kráľovstvo papierových šiat“. Tak by sme mohli nazvať ateliér Isabelle de Brochgraver. Dnu sme vošli nenápadným  vchodom cez garáž a keďže pani domu nebola doma, sprievodcu po atelieri nám robila Zuzana, inak rodáčka so Slovenska, absolventka známej Kráľovskej akadémie výtvarných umení v Antverpách. Prehliadku sme začali vo výstavnej sieni ateliéru na prízemí, kde sme si prezreli obrazy priateľa umelkyne a umeleckého vzoru Pierra Lesieura, ktorý sa však samotnej vernisáže výstavy  trvajúcej od 13.10. 2011 do 30.11.2011 nedožil. Zomrel len niekoľko dní pred vernisážou.

Spomienka na 17. november 1989

Zobudili sme sa dnes rovnako do mrazivého rána  ako pred 22 rokmi. Večer predchádzajúci 17. novembru roku 1989  odznela  predohra v Bratislave a potom sa pochodeň studentských požiadaviek naplno rozhorela v Prahe. Tu sa  začala písať aj posledná kapitola spoločného štátu Čechov a Slovákov. Live motívom  obrodného procesu, ktorého hlavným cieľom bolo zbaviť sa paragrafu č.  4  Ústavného zákona o federácii. Ten zakotvoval vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti. Bolo treba kotvu odrezať a nechať loď vyplávať z prístavu   sociálnych istôt do búrových vôd slobody pohybu, podnikania ,  viery alebo inak povedané zničiť  společenské vlastníctvo výrovných prostriedkov. Hymnou nastávajúcich dní sa stala pieseň Modlitba pre Martu, kde Marta Kubišová  spievala  prosbu  o navrátení vecí verejných do správy ľudu. Dnes však táto pieseň znie ako karaoke. Prečo?

Mýtus o zjednotenej Európe

Mýtus o zjednotenej Európe je starší ako tisíc rokov. Pretrváva už od čias Karola Veľkého. Jednotiacou ideou ríše Karola Veľkého bolo kresťanstvo. V čase križiackych vojen bola idea kresťanstva  natoľko silná že anglickí, nemeckí a francúzski králi bojovali v Zámorí / terajšie územie Izraela, Libanonu a Sýrie/bok po boku proti moslimom, hoci v Európe bojovali proti sebe. Slabnutie jednotiacej idey kresťanstva nakoniec vyústilo do neochoty brániť Zámorie, ktoré padlo v roku 1290 definitívne do rúk moslimov. Islamská aj byzantská civilizácia boli v tom čase na vyššej kultúrnej úrovni  a silnejšia ako kresťanská.

Brusel, „hlavné mesto Európy“

Grand Place, tak sa nazýva  historické jadro Bruselu, hlavného mesta Belgicka , dnes neoficiálne označované za „hlavné mesto Európy“, pretože je sídlom viacerých inštitúcií Európskej Únie. Dominantným prvkom námestia je gotická radnica z 15. storočia s 96 m vysokou vežou, na ktorej je umiestnená socha svätého Michala, patróna Bruselu. Celé námestie obklopujú cechové domy a aj keď priečelie každého domu je iné, tvoria harmonický architektonický celok. V roku 1998 bolo námestie vďaka svojej jedinečnosti zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ako  jeden z klenotov Európy.

Exkluzívna reportáž z Antverp!

Antverpy ležia na pravom brehu rieky Šelda a  so 472 tisíc obyvateľmi, sú druhým najväčším belgickým mestom a druhým najväčším prístavom v Európe. Mesto si počas svojej existencie vyslúžilo dve prezývky. Rubensovo mesto, pretože tu žil maliar Peter Paul Rubens a pomenovanie Jeruzalem západu, vďaka Židom, ktorí tu majú od 16. storočia svoju veľkú komunitu.

Bruggy, „Benátky severu“

Pozývame vás na prehliadku historického mesta Bruggy, ktoré bolo v roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podoba mesta sa za posledné storočia príliš nezmenila. Bruggy si uchovali svoj  stredoveký ráz a architekturu. Nachádza sa v ňom veľké množstvo gotických stavieb.

OLAF

Pri prechádzke Bruselom, si nemôžete nevšimnúť budovy Európskej komisie,  Európskej rady a Európskeho parlamentu. Akoby v ústraní medzi domami na ulici Rue Joseph II č. 30 stojí  14 poschodová sklenená budova, v ktorej sídli úrad označený tabuľou OLAF, ktorého práca  má prospievať k dôvere verejnosti v európsky projekt.

Predčasné, ale nie voľby!

V roku 1993, keď do Michaloviec prichádzal Siemens, sme riešili závažný problém, kde umiestniť hlavnú bránu novej fabriky, keď sa na Zemplíne mala stavať diaľnica, ktorá mala Michalovce obchádzať niekde medzi Laškovcami a Lastomírom.

1 000 dní eura – experiment pokračuje!

Roky celý východ , ale aj celé Slovensko sa snaží nájsť „zasľúbenú zem“ po páde totalitného režimu. Najprv to bola nevyhnútnosť privátizácie skoro všetkého vôkol nás, od veľkých korporácií, družstiev až po mestské záchody.

Desať paradoxov doby

1/ Napriek tomu, že príroda nepozná pojem nezamestnanosť, je minimálne 10%  až 50% ľudí na tejto zemi trvale nezamestnaných. Príčina tohto javu má byť v tom, že nie je dosť „natlačených papierikov“ /peňazí/. Pritom hodnotu a množstvo peňazí vytvára množstvo a kvalita práce, telesnej a duševnej tvorby človeka, ktorú majú zastupovať a symbolizovať. Žiadúce papieriky, môže tlačiť vždy len jedna inštitúcia, do ktorej  nikdo nevidí.