Pri rannom behu sa Mikuláš náhle potkol a spadol. Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla „Zdravie nie je biznis“ nemala blízka nemocnica dostatok personálu, tak zomrel. Onedlho stál pred nebeskou bránou a Svätý Peter ho privítal: „Vítaj na Nebesiach, ale skôr, než sa tu usadíš, tak sa zdá, že tu máme malý problém. Málokedy tu máme slušných demokratov a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.“
Kategória: Zemplín
Milá pani premiérka. „ĎAKUJEM VÁM“. Za to, že som Vám dôveroval a Vy ste si moju dôveru sprosto ukradli.
„Ďakujem Vám“ za to, že ste sa naučili od svojho šéfa, ako si s dôverou ľudí poutierať topánky. Za to, že po tom, ako Vás aj môj hlas vyniesol do premiérskeho kresla, ste sa vyjadrili, že máte politiky – teda aj mňa – ´po krk´.
Tráva bola suchá. Zeleno-žltohnedá. Listy na stromoch sa chveli v miernom vánku a ihličie… ihličie pôsobilo pichľavo. Magda sa zvalila na jednu z dvoch lavičiek, kabelku položila na zem, fučala ako maratónec bez kondície. Postavil som sa na druhú lavičku a zahľadel sa na kraj rozprestierajúci sa pod kopcom. Naše mesto, okolité dediny, vrchy, elektráreň, chemický závod – pohľad hodný víťaza. Ibaže som nič nevyhral.
Mário Mara meškal štrnásť minút. V očiach Adriána Audéna bol každý, kto prichádza neskoro, nespoľahlivý a nezodpovedný. Starý pán sa o živote budúceho zaťa čo-to dozvedel. Mário bol prekladateľ kníh. Mal rád tanečné kluby a Patrik Pracho Adriánovi referoval, že mladík bol raz väznený za bitku s mestským policajtom. Von sa dostal vďaka matke, ktorá zaplatila kauciu. Mário sa od rodičov odsťahoval pred dvomi rokmi, žije sám v byte na okraji mesta. Keď sa ocitol v obrovskej hale prepychovej vily starého pána, bol nervózny a potili sa mu dlane.





