EZOPOVE BÁJKY…

Iste každý z nás pozná líšku ujedajúcu zo strapcov viniča, kým nebolo hrozno až tak vysoko, že naň nedosiahla. A tak ho zhodnotila ako kyslé. Žiaľ, chudák Ezop netušil, ako aktuálny bude asi navždy, súčasnosť nevynechajúc. Mnohí sme svedkami osočovania, či aj terčom – od ľudí, ktorí v živote dosiahli veľké NIČ.

Ba priam je to pravidlom a ja v duchu obdivujem tých, ktorí svoje minimum vedia predať maximálne. Horšie je s tými, ktorí nedokážu ani to. Sú to však najväčší kritici, pretože tí, ktorí niečo v živote dosiahli, došli k iným métam poznania…

Mnohých rozdelila politika v nezmyselnom prekáraní a nepochopení, že je to iba nástroj pre výkon vecí verejných a k tomu, aby sme spolu vytvárali podmienky pre lepší život nás všetkých.
Preto sa hlboko skláňam, fandím, obdivujem a s úctou hľadím na synov a dcéry Zemplína tohto rozmeru: od členov umeleckých kolektívov, ich vedení i jednotlivcov, od speváckych zborov, cez folklórne súbory, tanečné skupiny, výtvarníkov, recitátorov, žiakov ZUŠ a mnohých športovcov, ktorí zasvätili svoj život pre to, aby cibrili svoj kvalitu. Sú to skutočné klenoty Zemplína.
…preto apelujem na všetkých – napriek tomu, že ,,úspech sa neodpúšťa,, – podporujme sa navzájom, doprajme si a tešme sa zo spoločných úspechov, pretože ak si sami nepomôžeme, opačný koniec Slovenska nám nepomôže určite.
Podporujme teda spolu Zemplín a všetko dianie, to naše – zemplínske, aby falošné líšky nemali priestor v našom viniči…

 

Diskusia k článku