Jedna časť si to z rekreačného strediska Slnečný lúč na zemplínskom „mori“ vyšľapla do sedla pod Senderovom v prírodnej rezervácii Vinianska stráň. Prešli popri niekdajšej sakrálnej stavbe románskeho kostolíka sv. Kríža postavenú eremitmi približne v 11. až 12. storočí. Rezkým krokom zbehli k Vinianskemu jazeru, obišli kopček Šútovú (319 m n. m.) z východnej strany a po žltej značke pokračovali k ruinám hradu nad obcou Vinné.
Podrobnejšie o jazere, obci i hrade sa už popísalo v predchádzajúcich našich riportoch. Ďalšia početná grupa spolu so svojimi vnúčencami prešla Vinným, obcou s asi 1700 obyvateľmi, povedľa dvoch pamätníkov postavených ako hold obetiam z tunajšej obce v I. i II. svetovej vojne. Postáli pri skulptúre sv. Anny, na námestí rovnakého mena, ktorému zo severu dominuje kostol taktiež svätej Anny pri múre ktorého je busta Mons. F. J. Fugu.
Z východu uzatvára námestie zrenovovaný kaštieľ zo 17. storočia pôvodne neskororenesančný v 18. st. upravený na barokový. Nenáročnou chôdzou hore dedinou, ktorá sa už pripravovala na „veselé Vianoce“ vianočnou výzdobou, došli na jej záver v lokalite Baňka, kde sa vnorili do lesa. Cestou cez obec obdivovali na bezlistých stromoch červenučké jabĺčka, či pekné zrubové autobusové čakárne.
Tu na západnom svahu Šútovej im ale namiesto snehu zmäkčovalo chôdzu len opadané lístie, či občasné blatíčko so stopami „vysokej“. Na okraji niekdajšieho lomu sa osadenstvo rozdelilo na dve na sebe nezávislé skupiny. Tá zdatnejšia pokračovala popri jazere po žltej turistickej značke na Senderov (310 m n. m.) s ukončením pri brehoch Šíravy na Medvedej hore. Druhá partia sa prehupla cez severné sedielko Šútovej a ponad jazero s „kúpajúcimi“ sa kačičkami po jej východnom úpätí prechádzajúc cez vinice uzavrela okruh vo Vinnom.
Záver jesene si dostála svojej tradície a celodenná hmla znemožnila akékoľvek výhľady aj z tých málo miest odkiaľ by to ináč bolo možné (hrad, Senderov).