Každým voľným víkendom sa približuje deň D. Deň, kedy zazriem slávnu budovu. Nie, nie je to Oxford ani Haward, je to slávnejšia budova. Vysokoškolská budova Prešovskej univerzity v Prešove. Bezbariérový prístup trolejbusom číslo tridsaťosem. Jeho trasa je plná nie prekvapení, ale ľudí. Vystupujúc z trolejbusu sa všetci rútia ako stádo na pastvinu. Pri pohľade na zelenkastú trávu pri škole sa hádžu na cestu pod autá. Radšej zomrieť než vojsť do školy. Duchaplný cieľ ostáva nenaplnený. Stádo zastaví dopravu a vytvára kolónu áut.
S veľkým nadšením kráčam so stádom už pomalým tempom do vnútra školy. Každý krok je pomalší a kratší než inokedy. To bude tou radosťou zo začiatku týždňa. Nie som totiž človek, ktorý vie dať najavo tak veľkú radosť. Srdce mi z toľkého šťastia búši a som tesne pred infarktom. Ale to len v čase písomiek, preto ešte kráčam po univerzitnej pôde.
Vraví sa, že najlepším začiatkom dňa sú raňajky. Keďže bývam na internáte, zabúdam čo to slovíčko „raňajky“ znamená. Ešteže máme zdravý školský bufet. lný majonézových šalátov, keksíkov a čokoládok. Veď kakao je z kakaovníka a cukor z cukrovej repy. Cukrová repa je zelenina. Teda, čokoláda je ťažká zelenina. Veď vravím, samé ovocie a zelenina v tom našom bufete. Myslia na naše zdravie a výdatnú výživu.
Po bioraňajkách v zdravom bufete odchádzam na hodinu. V podstate nie jednu, ale veľa. Je to vysokoškolský balíček hodín. Výhodný balíček, ktorý obsahuje deň bez prestávky a nonstop školu. Keby také balíčky ponúkali aj telefóny operátori, určite by boli ziskoví ako naša škola.
Rozvrh hodín je rozdrobený ako omrvinky chlebíka, ktoré nestíham počas neho zjesť. Samozrejme, že mám more času na obed. Preto mam také črevo, že by ho mohli napojiť na ropovod Družba. Nezúfam, olovrant predsa stíham pred západom slnka. Pohroma, biobufet je zatvorený. Neskoré vyučovacie hodiny narúša moje bubnovanie v žalúdku. Záchrana prichádza na internátnej izbe. Z piatich chodov dňa spravím jeden obrovský. Rozmýšľam, že si zaobstarám hadičku, ktorá mi bude pravidelne napĺňať bruško.
Rozvrh nie je hrôzostrašný. Počas semestra nám odpadnú toľké hodiny, že ich neviem spočítať. Samozrejme, je to spôsobené len tým, že ja NEVIEM počítať. Nemyslite si, že nám miznú vyučujúci. Občas nám to aj oznámia, ale zvyčajne sú nezvestní.
Milujem školu, najmä, keď sa mi vzdiaľuje. Stále je ďalej a ďalej. Ostáva mi už len čakať na ďalší krásny pohľad. Kedy ju zase uvidím? O tom snívam každú noc. Potom môj sen narúša budík a nastáva nočná mora dňa, vysoká škola.
Foto: FOCUS Multimedia
{loadposition advert3}
Súvisiace články:
Problémy s ISIC pri cestovaní
Punk sa spojil na jeden večer s umením.
Slováci pochodujú a reagujú na internete
Brehy Šíravy vítali nielen turistov, ale aj pútnikov
V autobuse nie viac ako 10 mincí.