Na otázky nám odpovedal bývaly brankár HK DUKLA Michalovce – Peter Babkovič (*1985).
Myslím, že michalovskí fanúšikovia ma v budúcej sezóne v michalovskom drese neuvidia, lebo dúfam že sa mi podarí uspieť na skúške v Chrudime a ostanem tam. A za ďalšie, nikto z vedenia ma nekontaktoval a nehovoril so mnou o budúcej sezóne.
2. Nebude ti za michalovským hokejom po dvoch sezónach smutno?
Určite mi bude smutno za Michalovcami, ale jednoducho taký je život a šport zvlášť. Putuje sa z miesta na miesto a chcem sa posunúť trošku vyššie v mojej kariére. Dúfam, že sa mi to podarí, ale určite budem na Michalovce spomínať len a len v dobrom. Našiel som si tu dosť kamarátov mimo hokeja a dúfam, že sa mi podarí prísť ich niekedy pozrieť a pospomínať na michalovské časy 🙂
3. Ako sa rodený západniar vžil s východniarskou mentalitou?
Ak mám pravdu povedať, keď som sa prvý krát dozvedel, že idem do Michaloviec, tak som vôbec nevedel ,čo ma tam čaká. Ostal som však veľmi milo prekvapený z ľudí, ale aj z mesta. Akurát čo mi robilo trošku problémy bolo východniarske nárečie, ale postupom času som si zvykol aj na to a niečo som dokonca aj pochytil.
4. Ako by si hodnotil prvú sezónu, keď sa Michalovce vrátili do prvej ligy ?
Hodnotím ju kladne, lebo prvoradým cieľom bola záchrana v lige, ktorá sa nám myslím bez väčších problémov aj podarila. Čerešničkou na torte bolo, že sme sa dostali do predkola play off. Aj keď sme hneď vypadli myslím si, že sme ľuďom, ale aj vedeniu pripravili pekný zážitok z celej sezóny.
5. Prečo druhá sezóna bola tak rozpačitá?
Na túto otázku odpoviem, čo si myslím. Prvou chybou bolo ľahostajné vedenie v tom zmysle, že dalo trénerovi úplne voľnú ruku pri výbere hráčov. Nakoniec sa to zvrtlo tak, že sa počas sezóny cez kabínu premlelo okolo 40 až 50 hráčov ,čo je veľmi veľa. Veď to sú dve kompletne mužstvá. Tým pádom sa nemohla vytvoriť ani partia, ktorá by ťahala za jeden koniec povrazu. Druhá príčina bola samozrejme aj v nás, hráčoch, lebo sme nepodávali výkony ,na ktoré sme mali . V neposlednom rade majú na tom svoj podiel viny aj tréneri. Čiže, keď to zhrniem ,každý pridal svoju nepodarenú trošku a potom to vyzeralo tak ako to vyzeralo.
6. Aká bola atmosféra v kabíne a s kým si najlepšie vychádzal?
Ako som sa už zmienil v predošlej odpovedi tak atmosféra v kabíne určite nebola ideálna a s prvou sezónou sa nemohla ani porovnávať. Bolo to zapríčinené tým, že niektorí hráči chceli byť lídri mužstva a ich výkony tomu nenasvedčovali. Tým pádom nastalo v kabíne dusno, ktoré zmizlo, keď sa urobili čistky. Potom to už bolo v poriadku, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch a samotnej hre. Ja nemám problém s nikým vychádzať, ale keby som mal vybrať s kým najlepšie, tak jednoznačne to boli domáci Michalovčania, od prvého až po posledného. Naozaj sú to vynikajúci chlapci, ktorých mám rád a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme.
7. Čo je podľa teba pravdy na tom, že niektoré zápasy mužstvo nazvime to slušne „vypustilo“?
Tak toto je veľmi citlivá téma, ktorá rezonuje skoro vždy po nevydarenom zápase. Ja tu nechcem nikoho obhajovať, ale sám viem, že keď driete cely zápas ako kone a nevyjde to a ešte niekto zaj ačne vytrubovať takéto veci, tak je to jednoducho na šľak trafenie. Ja tu nechcem nikoho prehovárať, že sa to nerobí, ale musím povedať, že počas celých dvoch sezón v Michalovciach som sa s týmto nestretol. Takže nie je najmenší dôvod si myslieť, že sa takéto veci robili.
8. Čo chceš odkázať Michalovským fanúšikom?
Chcem im odkázať, aby stále chodili povzbudzovať chalanov, lebo Michalovce sa môžu pýšiť jednoznačne najlepšími fanúšikmi, ktorých im môžu závidieť aj niektoré extraligové mužstvá. Hokej je v Michalovciach veľmi populárny, ,ak nech to ostane tak aj naďalej. Tiež im chcem poďakovať, že ma prijali a dúfam, že som ich nikdy nesklamal ,lebo v každom zápase som vydal zo seba všetko. A tiež sa chcem poďakovať vedeniu, že mi dalo šancu chytať v takom klube a vždy mi so všetkým ochotne pomohli.