Tento piatok sme sa s maželkou neskoro vracali z chalupy domov. Boli sme unavení a hrozne, hrozne hladní, tak sme zašli na salaš. Objednal som si kapustnicu s klobásou. Ako druhé jedlo som si dal pstruha . V útulnom dobovom salaši sa cítim vždý skvele. V kozube plapotal ohník. No proste taká príjemná nuda!
Nuda to bola až do okamžiku, keď z balkónovej lóže zišli tri osoby. Osoby, ktoré sa nedalo nevšimnúť. Všetci návštevníci si ich obzreli, no oni sa tvárili, že náš záujem im je ľahostajný. V priestore nastalo ticho a každý čakal, kedy začnú hrať. Ano boli to muzikanti. To slovo muzikanti, mám pocit akoby ich trochu dehonestovalo. Akoby nevyjadrovalo ich hudobný smer. Omnoho výstižnejšie slovo pre nich je cigánski muzikanti. O talentovaných muzikálnych rómoch som počúval od malička. Babka mi neustále rozprávala hotové story o zábavach za mladi, kde išla pri cigánskej hudbe na parkete vypľuť dušu…
No bral som to ako kus histórie, ktorá je nenávratne preč. Bol som presvedčený, že tí skutoční až mitickí cigáni vyhynuli rovnako ako indiáni v Mayovkách….
… A zrazu oni začali hrať! Hrať je slabé slovo, oni jednoducho excelovali. Najprv sa so svojimi husľami či basou iba pomaznali dlhými tónmi, ktoré by chytili za srdce každého. Z ich oči išla radosť zo života. Určite boli za tu „šou“ dobre zaplate-ní, no bolo na nich jasné, že by tam hrali aj zadarmo. Vtedy som netušil, že sa iba rozcvičujú a zlatý klinec večera ešte len príde. Keď spustili čardáš myslel som, že ma šiali sluch. Musel som dávať sakramenský pozor, aby mi kostička zo pstruha neskončila v hrdle. Až vtedy som pochopil, o čom mi babka tie celé roky rozprávala. Mal som sto chutí vyskočiť so stola a začať tancovať ! Mal som sto chutí si košeľu trhať! Namiesto toho sme len trápne zaplatili za večeru a odišli domov… Vlastne som zaplatil za užasný koncert dve stovky pre dve osoby. A tá večera bola iba v cene koncertu!
- Članok vyšiel v Michalovských novinách Michal v roku 2007.