Stretnúť v prírode voľne pobiehajúceho psa bez náhubku je dnes už takmer pravidlom. Väčšinou je nezodpovedný majiteľ niekde nablízku, ale výnimkou nie sú ani túlavé psy bez pána. Nebezpečné sú často svorky, ktoré sa z času na čas vyskytnú na území s vyšším počtom voľne žijúcich zdivených psov. Pre takúto organizovanú skupinu sa človek stáva ľahkou korisťou, čo potvrdzujú skúsenosti najmä z oblastí, kde prebiehajú vojnové konflikty (napríklad z bývalej Juhoslávie). V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, ako prípadný útok odraziť. Ale skôr, ako sa zahryznete do textu, vás chcem upozorniť na to, že všetky uvedené techniky sa uplatňujú iba v prípade priameho neodôvodneného napadnutia psom. Akékoľvek iné využitie informácií z tohto článku bude súd posudzovať ako týranie zvierat a poškodzovanie cudzej veci.
V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, ako prípadný útok odraziť. Ale skôr, ako sa zahryznete do textu, vás chcem upozorniť na to, že všetky uvedené techniky sa uplatňujú iba v prípade priameho neodôvodneného napadnutia psom. Akékoľvek iné využitie informácií z tohto článku bude súd posudzovať ako týranie zvierat a poškodzovanie cudzej veci.
Ako sa vyhnúť krvavému konfliktu
Najjednoduchšou taktikou, ako sa vyhnúť krvavému konfliktu s túlavým psom, je ústup. Ak teda zviera spozorujete včas, pripravte sa na zmenu trasy, pričom ho nespúšťajte z očí. Napriek tomu, že sa k vám začne približovať, prekonajte nutkanie vziať nohy na plecia. Pes je predovšetkým lovec a všetko, čo pred ním uteká, sa automaticky mení na korisť. Zachovajte pokoj a zviera neustále pozorujte.
Nie každý túlavý pes je zabijak. Vo svojej nezávideniahodnej situácii sa mohol ocitnúť nedobrovoľne: stratil sa, majiteľ sa ho zbavil a pod. Menšieho psa odoženiete neraz iba napriahnutou rukou alebo krikom. Stačí mu ukázať odvahu a prevahu a on väčšinou zdupká. Ťažšie je to s väčšími psiskami. Predovšetkým zaujmite stabilnú pozíciu, aby ste pri možnom útoku nestratili rovnováhu. Nohy dajte mierne od seba, jednu vysuňte viac dopredu. Tento postoj zneistí prakticky každého psa.
Miera strachu zvieraťa sa dá celkom dobre určiť podľa mimiky tváre, držania uší a chvosta. Pokiaľ pes cerí len predné zuby, nebojí sa a vtedy treba byť zvlášť opatrný. Ak ťahá kútiky úst dozadu, je to prejav strachu, vtedy sa ho môžeme pokúsiť zahnať. Sebaistý pes drží chvost nahor, prípadne vodorovne, srsť je naježená a uši vztýčené, u menej istého psa ide chvost dole a uši dozadu. Toto všetko však platí len v prípade, že zviera niečo chráni: svoje teritórium, misku s jedlom a pod. Ak pri stretnutí zohrávame úlohu koristi, pripravme sa na to najhoršie.
Vlk a pes sú rodovo spriaznení. Vychádzajúc z tohto faktu by sme sa pri predvídaní možného útoku mohli držať pravidla, že vlk zbytočne neriskuje. Objekt svojho momentálneho záujmu najskôr opatrne testuje, takže keď sa korisť nehne z miesta a nesnaží sa uniknúť, ako káže inštinkt, vlk sa radšej stiahne. Pes môže mať tento vzorec správania viac či menej zmenený, ale každopádne sa bude snažiť protivníka vyprovokovať k úteku.
Každý pes zaútočí inak
Každý pes zaútočí inak. Niektorý sa zahryzne a šklbe papuľou do strán, iný má tendenciu po zahryznutí šklbať papuľou smerom k sebe a niektoré špeciálne cvičené psy dokážu bleskurýchle zahryzávať striedavo na rôzne miesta tela, čo je pomerne nezávideniahodná situácia.
Veľký pes (napr. nemecký ovčiak) sa snaží svojho protivníka zvaliť na zem. Aby sa mu to nepodarilo, musíte zaujať nasledujúci postoj: mierne sa rozkročte, jednu nohu vystrčte dopredu, druhú posuňte viac za seba, kolená mierne pokrčte. Ak ste praváci, nastavte psovi ľavú ruku, pretože druhou sa budete brániť. Zatnite svaly, takto sa psie zuby ťažšie dostanú ku kosti. Napokon, poškodené svalstvo sa hojí rýchlejšie ako kosť. Ak ešte zostáva čas, omotajte si ruku kabátom, svetrom, alebo inou časťou oblečenia. Osobitne si treba chrániť prsty, nesmú sa dostať psovi do papule, inak o ne môžete prísť. Pravú ruku priložte k bruchu alebo stehnu, ľavú vystrčte do priestoru a pohybujte ňou. Pes zvyčajne zaútočí najskôr na tú časť tela, ktorá najviac vyčnieva. Nikdy sa nesnažte udrieť psa do papule rukou, väčšinou ju zachytí, takže riskujete ďalšie zranenia.
Obrana palicou
Už v momente, keď v diaľke zbadáte psa, nájdite si pevnú, neveľmi dlhú palicu, najlepšie z čerstvého dreva, suchá sa pri väčšom údere zlomí. Palicou útočte najmä na psie končatiny a snažte sa ich zlomiť. Úder zboku na rebrá prakticky nemá efekt, mierte na chrbát krížom cez chrbticu. Viem, pripadá vám to surové, ale myslite na to, že vám ide o život. Palicou môžete bodať aj do očí a papule. Ak sa pes zahryzne do palice, prudkým točivým pohybom mu páčte papuľu a krk, snažte sa mu zlomiť čeľusť alebo krčné stavce.
Obrana nožom
Kvalitný nôž či dýka by nemali chýbať v žiadnom batohu. Pokiaľ ich budete mať pri ruke, rozzúrený pes nemá šancu. Pri útoku zaujmite vyššie opísaný postoj. Protivníka bodnite spodným oblúkom do krku alebo brucha, prípadne bočným oblúkom do hrude. Niektoré psy (najmä rotvajler a bojové plemená) sú proti takýmto ranám pomerne odolné. Ak v sebe nájdete dostatok duchaprítomnosti, snažte sa zasadiť dva údery do toho istého miesta. Účinným, hoci najkrvavejším spôsobom je podrezanie.
Bez zbrane
Ak je v blízkosti veľký kameň, mohol by poslúžiť ako pästný klin. Touto zbraňou si však nepomôžete pri psoch s mohutnou lebkou, akú majú rotvajlery či iné dogovité plemená.
Pri útoku spredu nechajte psa zahryznúť do nastaveného predlaktia a niekoľkými silnými údermi päsťou mu spodným hákom zasiahnite ohryzok, prípadne namierte prsty do očí (ukazovák a palec). Účinný je i kopanec do oblasti pohlavných orgánov alebo spodnej mäkkej časti brucha (nie do rebier). Lámanie väzov odborníci neodporúčajú, chce to silu a skúsenosť.
Na kolenách
Je pravdepodobné, že veľkému psovi sa podarí zvaliť svoju korisť na zem. Ak sa tak stane, snažte sa čo najrýchlejšie otočiť na chrbát. Zovrite päste, predlaktia pritisnite k tvári a krku, bradu pritisnite k hrudi. V žiadnom prípade nezačnite freneticky mávať rukami. Je možné, že pes sa vám predsa len dostane ku krku. Napriek zúfalej situácii skúste bradu pritlačiť čo najviac k hrudi, maximálne napnite krčné svaly, aby ste si ako-tak chránili krčné tepny a ohryzok. Jedinou možnosťou, ako prežiť, je sústrediť všetku silu na prudké bodnutie prstov do jeho očí. Potom psa pritisnite tesne k sebe, prevaľte sa naň a zovrite ho pod krkom.
V prípade, že ste sa stali svedkom útoku a cítite sa dosť silní zasiahnuť, skúste nasledujúce techniky:
- Postavte sa k psovi zozadu a čo najsilnejšie ho kopnite do pohlavných orgánov.
- Chyťte psa za zadné končatiny, zdvihnite ho do výšky a prudko ho kopnite špicou topánky do miest, kde končia rebrá a začína mäkké brucho. Keď sa pes pustí, odhoďte ho, alebo s ním prudkou udrite o nejakú pevnú prekážku.
- Chyťte psa rukami za zadné končatiny a zdvihnite ich, aby sa nedotýkali zeme (mierne ťahajte smerom k sebe). Potom mu pristúpte kríže a prudko zošliapnite chrbát na zem, zatiaľ čo zadné nohy ťaháte čo naviac nahor a k sebe.
- Postavte sa obkročmo nad psa a obidvoma rukami ho chyťte za kožu na krku hneď za hlavou. Obidva palce vsuňte prudko do jeho uší a snažte sa preniknúť čo najhlbšie. Pre psa je to neznesiteľná bolesť, hneď vášho spoluvýletníka pustí a bude sa snažiť zaútočiť na vás. Ak psa správne a pevne držíte, sadnite mu na chrbát, zvaľte ho na zem a zlikvidujte spôsobom, aký som opísal vyššie.