Recept ako byť bohatý a pritom mať čisté svedomie

Offshore centrá, známejšie pod názvom daňové raje, sú krajiny so zvláštnou legislatívou, ktorá má prilákať medzinárodný obchod a zahraničných investorov. Ponúkajú výhody, ktoré sa v iných štátoch nevyskytujú – flexibilný zákon pre zakladanie obchodných spoločností, žiadne alebo len symbolické dane a diskrétne privátne bankové služby. Mená majiteľov spoločností alebo bankové kontá pritom často podliehajú prísnemu utajeniu a ich prezradenie je tvrdým spôsobom postihované. V niektorých jurisdikciách už dokonca samotné zisťovanie týchto informácií je trestným činom. Peňažné pokuty sa nesú v rovine až do stoviek tisíc dolárov, horším prípadom je aj niekoľkoročné väzenie. Zriadenie firmy je pritom otázkou niekoľkých hodín, v horšom prípade pár dní. Ak disponujete dostatočným množstvom financií (podľa lokality päť až päťdesiattisíc amerických dolárov), ktoré sú vyžadované ako základné imanie, nebude vám stáť pri založení spoločnosti v daňovom raji nič v ceste. A prečo vlastne tieto krajiny ponúkajú také benevolentné právne a daňové režimy? Väčšinou ide o malé krajiny, z geografického hľadiska s nie príliš výhodnou polohou pre zriadenie výrobných závodov, ktoré žijú z rybolovu, poľnohospodárstva a turizmu. Zahraniční investori do týchto krajín prinášajú nové pracovné príležitosti a pomáhajú celkovému rozvoju oblasti.

Ako na to?

Najjednoduchším spôsobom, ako vysvetliť využívanie offshore centra v prospech investora, je uviesť malý príklad. Predstavte si, že vlastníte firmu a založíte si pobočku v niektorom z daňových rajov. Vyrobíte tovar v hodnote milión korún, ktorý hodláte predať za milión a pol. Ak tak spravíte priamo, zaplatíte daň z päťstotisícového zisku, ak však využijete ako medzičlánok svoju pobočku v daňovom raji, všetko sa podstatne zmení. Tovar v hodnote milión korún predáte svojej pobočke s nepatrnou prirážkou, napríklad dvadsaťtisíc korún, a daň teda zaplatíte len z nej. Následne vaša pobočka predá práve zakúpený tovar za plnú cenu milión a pol konečnému zákazníkovi. Z realizovaného zisku štyristoosemdesiattisíc korún však už daň platiť nemusí. Tovar sa pritom prepraví priamo k zákazníkovi, táto finančná kľučka je iba papierovou záležitosťou. Zisk teda zostáva v daňovom raji, kde môže byť reinvestovaný. Čo však v prípade, že ho chceme preniesť domov do materskej firmy? Možností, ako to urobiť, je opäť niekoľko. Ak vynecháme možnosť oficiálne ho previesť a tým pádom dodatočne zdaniť (čím to celé stráca zmysel), najčastejšie používanou možnosťou sa javí postupné vykupovanie podielov materskej firmy jej pobočkou. Časom sa tak môže stať, že dcérska firma v daňovom raji sa pretransformuje na materskú. Ostatné spôsoby, založené na rôznych spôsoboch vnútrofiremných obchodov, prenajímaní technológií formou lízingu a podobne, už prekračujú rámec tohto textu, zmieňuje sa však o nich hneď niekoľko publikácií a odborných článkov. V prípade bližšieho záujmu o túto problematiku sa treba obrátiť na ne.

Kde to je?

Odhadovaný počet daňových rajov prekračuje dve stovky, presné údaje však nikto s určitosťou nepozná. Väčšina z nich sa nachádza v karibskej oblasti, ďalšie však môžeme nájsť po celej zemeguli. Medzi najznámejšie patria Bahamy, Kajmanie ostrovy a Panama, z tých európskych sa oplatí spomenúť Švajčiarsko, Luxembursko, alebo Lichtenštajnsko. Okrem úplných offshore centier pritom existujú aj takzvané čiastočné, ktoré ponúkajú špeciálne daňové úľavy alebo iné zvýhodnenia len pre konkrétne druhy podnikania alebo finančných operácií. Medzi najpopulárnejšie z nich patrí Írsko, Cyprus, alebo Singapur, isté črty čiastočného daňového raja dokonca spĺňa aj Maďarsko. Nie všetky offshore centrá sú však vhodné na všetky druhy podnikania. Pre holdingové spoločnosti je predurčené Holandsko, pre investičné fondy zasa Kajmanie ostrovy. Banková tradícia je typická pre Švajčiarsko a ak chcete založiť poisťovňu, porozmýšľajte o Bermudách.