Pred pár rokmi som sa prechádzal v jednom meste na západnom Slovensku pomedzi ošarpané paneláky. Špina, neupratané, ale hlavne beznádej číhala na mňa na každom kroku. Pod vchodmi odrastené decká čo nemajú žiaden zmysel života, len o tom nevedia, zmyslom života pre nich určite boli drahé topánky a značkové oblečenie. Z „reprákov“ mobilu znel ten debilný slovenský raper a tým deckám diktoval čo majú robiť.
Oni všetci do jedného kývali do rytmu hlavou, že mu rozumejú. Z tretieho poschodia sa ozvala typická slovenská teta v rokoch.
Dajte si tú muziku tichšie! Oni ju samozrejme mali v trúbke a len ďalej pokyvovali s vymletými hlavami. Ona zas na nich zvrieskla. Na to jej už odpovedal ten najblbší, asi vodca tlupy!
– Drž hubu stará!
Tá stará teta sa nedala a rovno na nich spustila:
– Choďte si vysedávať pred svoj vchod!
– A čo je toto hádam tvoja bytovka? No vidíš, tak drž hubu!
Radšej som išiel ďalej, aby som im nepadol do rany. No len čo som zašiel za roh, stretol som oproti sebe dvoch malých chalanov, mohli mať sotva 17 rokov. Otrhaní, špinaví a bez toho, že by som sa im prihovoril, chytili ma silno za ruky a tlačili mi vrecúško k hlave, čo mali v ruke.
– Nechceš fajnovou, dáme Ti ju za super cenu!
Až vtedy som si všimol, že na kameni bol akýsi biely prášok. Rýchlo som sa vytrhol a sáčok som v zlosti odhodil.
Jeden sa za balíčkom rozbehol a s plačom zbieral bohatstvo, ktoré sa z neho vysýpalo. Druhý o čosi starší začal na mňa skúšať známe obchodné triky skúseného predajcu.
– Pozri sa, celý život stojí na hovno! Povedz, čo z neho máš? Snáď si nemyslíš, že bude z teba raperská hviezda!
– Alebo ty patríš medzi tých magorov, čo celý deň behajú za loptou? Povedz mi na čo?
– Život, to je jedná veľká sračka, chápeš? Ale ja ti ponúkam únik! Ja ti ponukám dobrodružstvo, o akom si ani nesníval, je úplne reálne! Chápeš?
– Dnes Ti to dám úplne zadarmo!
Nemo som v úžase civel na toho malého profika. Mal som mu chuť vraziť, ale už ma za obe ruky držala jeho gorila. Na moje prekvapenie ma držala veľmi silno a dobre!
– Neboj sa, my Ti nechceme zle, keď nechceš, nemusíš, ale dáme Ti darček!
A vytiahol z vrecka akýsi pokrčený bloček z pokladne, vysypal naň obsah z drogového sáčku a dával mi ho poskladaný do ruky!
V tom ma pustili a ja som ten prekliaty bloček zahodil. On ho rýchlo zodvihol než stihol spadnúť na zem a dal mi ho naspäť do spotenej ruky!
– Nechci ma nasrať! Ak Ti bude najhoršie, tak k nemu privoňaj! Než som sa nazdal, otočili sa a išli preč!
Ja som v šoku stál s akousi drogou v ruke a bál sa ju pustiť, aby sa náhodou nevrátili. Ten malý šéf sa ešte otočil a skríkol:
– Ak Ti to zachutí, tak tu nás stále nájdeš, chápeš?
A bez toho, žeby čakal na moju odpoveď, zmizli za rohom.
Rýchlo som sa rozbehol na stanicu, sadol na autobus a utekal z toho mesta preč!
Pochopil som, prečo moji bratranci a sesternice, ktorí vyrastali vo veľkomestách, každý boží deň mali nejaký krúžok počas celej školskej dochádzky! Jeden známy mi vravel, že jeho najlepší kamoš len jeden deň v týždni nemal futbal a ten jeden deň v týždni stačil na to, aby sa stal narkomanom.
