Hľadá sa minister!

Ministrom hospodárstva sa stal  doterajší prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Lukratívnosť rezortov,  sa rozdeľuje zrejme podľa toho, či rezort hodnoty tvorí,  prerozdeľuje alebo  iba troví. Niektoré rezorty získali ľudia, ktorí nemajú manažérske skúsenosti a odborné vedomosti. Hospodárske rezorty akoby ležali na ulici. Posledný rezort bol pridelený nestraníkovi s prepojením na Pentu. Čo to znamená, keď najdôležitejší rezort, ktorý je z hľadiska tvorby HDP a zamestnanosti rezervoárom a takmer jedinou perspektívou spoločnosti, moc ponúkla nestranníkovi s tým, že zamestnávatelia, odborové zväzy, podnikatelia a profesisti by mali najlepšie rozumieť a pomôcť tomu, čo hospodárstvo, ekonomika a zamestnanosť potrebuje?

Postaviť Slovensko na nohy nie je iba o odbornosti a manažérskych schopnostiach ministra. Slovenská spoločnosť je ťažko chorý a psychicky zlomený pacient.

Štruktúra slovenských fabrík pozostáva z malých, stredných a veľkých zamestnávateľov. Tri automobilky a zahraničné firmy sú z hľadiska sústredenosti najväčšími zamestnávateľmi. V tom je ich najväčší prínos. Stratégia, cieľ, zisk a dlhodobé plány týchto firiem sa riadia zo a presúvajú do zahraničia. Pamätám si porevolučné roky. Vývoj v Nemecku a na Slovensku bol rozdielný. Nemecko sa zjednotilo, hospodársky vyrovnalo, investovalo do stratégie, budúcnosti, ľudí, podnikateľov, manažérov, vývoja, technológii a podmienok. Vďaka tomu je dnes Nemecko ekonomickým lídrom Európy. V Nemecku žije a pracuje cca 8 miliónov imigrantov, Nemecko investuje a zamestnáva milióny ľudí vo východnej Európe. Na Nemecko sú hrdí, dôverujú mu a chránia ho vlastní občania preto, lebo ho riadia múdri a zodpovední ľudia.

Keď sa Nemecko zceľovalo, HZDS si Slovensko parcelovalo. Z niektorých sa z večera do rána stali manažéri. Fabriky postupne ako prišli, tak aj odišli. Z manažérov zostali bohatí mladí starci bývajúci na exotických adresách. V druhej dekáde sa stal zdrojom parazitenia štátny rozpočet, eurofondy a štátom realizované účelové investície. Odhadom sa rozkradlo hospodárstvo v sume 50 miliárd eur. Štát sa zadĺžil v sume 30 miliárd eur. Sú to nielen materiálne škody. Ľudia, ktorí mimo politiky pôsobili v krčmách a v nič netvoriacich a anonymných firmách, ktorí nič nevytvorili a nepoznajú skutočnú hodnotu práce a peňazí, s nonšalantnou nevinnosťou a úsmevom hovoria o miliardách. Hospodárstvo a ducha spoločnosti rozložili a zničili stovky dnes už zabudnutých káuz. Ako môže fungovať spoločnosť, kde si občania myslia, že politici a moc, sú skorumpované svine a podvodníci?

Fungujúca fabrika, to je živý organizmus, sú to budovy, stroje, program a ľudia. Je to telo a duša. Aby z mladého človeka vyrástol schopný manažér, národohospodár a budúci minister, je niekoľko desaťročí zodpovednej práce. Ľudia získavajú spoločenské uznanie na základe vytváraných hodnôt. Ten, kto dosiahne úspech prácou, je zvlášť citliví na objektívne podmienky a súťaž. Úspech je ako medaila a je vecou spoločenskej prestíže skutočného chlapa. Slovenskí politici si tieto úspechy, prestíž a medaile rozdeľujú podľa vlastnej nomenklatúry. Dvadsať rokov politici ničili podmienky v ktorých sa rodia a zrejú skutoční ľudia. Dvadsať rokov moc dusila, ušľapávala a morálne znetvorovala tváre a duše podnikateľov, národohospodársky mysliacich manažérov a budúcich ministrov, ktorých dnes niet. Toto je generálny problém slovenského hospodárstva.

Históriu nezmeníš a nevymažeš. Politici akoby so stratou pamäti občanov počítali. Fungujúci štát, to je systém a ľudia. Je to telo a duša. Je to živý organizmus. Telo je fyzicky prekoná chorobu, úraz a rany vystrábi. Duša je citlivá na spravodlivosť, nespravodlivosť, krivdu a podrazy. Tie z nej nevymažeš. Občania vnímajú moc a politikov ako rozkrádačov štátu, nositeľov nespravodlivosti, krívd a podrazov. Dvadsať rokov tá istá moc a politici, dnes je jedno, či napravo, alebo naľavo, kradne, klame a presvedčuje občanov o svojích čistých úmysloch. Prečo by mali občania strádať a naďalej podporovať luxusný život neschopnej a nemorálnej moci a politikov, ktorí biedu spôsobili? Sebelepší minister hospodárstva,  ani bohatstvo s duchom Slovenska nič nezmôže. Slovensko, to je široký problém o hlbokej nedôvere a sklamaní občanov z vlastnej moci a politikov.

Ľudia, ktorí kradli, nespravodlivosť, krivdy, úpadok a biedu spôsobili, musia navždy odísť. Ak má do spoločnosti vstúpiť tvorivý duch a hospodársky pozviechať a zachrániť štát, toto je podmienkou.

Štefan Martoš

Diskusia k článku