Svoje nároky na globálnu kontrolu si Západ zakladá najmä na schopnosti spútať našu planétu elektronicko-počítačovými systémami a možnosťami útokov. Po roku 1985 sa v Amerike prestali vyrábať autá s karburátorovými motormi. Rovnako aj letectvo je už dávno založené na super moderných technológiách.
Keď v roku 1976 Viktor Belenko uniesol do Japonska MiG-25, hlupáci sa smiali, že v tomto ultrarýchlom stroji boli namiesto polovodičov využité pohyblivé vlnové rúrky (TWT – elektronické zariadenie slúži na výrobu vysoko výkonných signálov). Mali však vedieť, že iba prístroje s TWT zachovávajú funkčnosť pri elektromagnetickom žiarení. Jeden zo sovietskych plánov týkajúci sa vedenia svetovej vojny proti USA spočíval v termonukleárnom výbuchu nad americkým územím vo výške 500 kilometrov. V takejto vzdialenosti úderná vlna a svetelný efekt nepôsobí, ale elektromagnetické žiarenie okamžite vyradí z prevádzky všetko, čo závisí od elektroniky, dopravné systémy a zbrane. Mimochodom, ak hovoríme o tejto téme, Sovietsky zväz bol na termonukleárnu vojnu oveľa viac pripravený. Tým že všetky jeho systémy boli orientované na predchádzajúce technologické generácie, boli z hľadiska elektromagnetického impulzu menej zraniteľné.
Problém krehkosti, či zraniteľnosti informačnej siete, integrujúcej všetky systémy do celosvetovej umelej inteligencie, už dávno nedajú pokoj spisovateľom, režisérom a provokuje verejnosť. Existuje veľa variácií, počínajúc chybami v sieti, v dôsledku ktorých sa nevinný človek stáva prenasledovanou obeťou, až po vymknutie sa spod kontroly umelej inteligencie s následným prechodom k vlastnému strategickému plánovaniu. Najočividnejším problémom však nie sú ani tak roboty, ktoré sa proti človeku vzbúria, ako skôr opak, kolapsy celej technológie, na ktorej sa zakladajú nároky Západu na svetovú dominanciu.
Je pozoruhodné, že globálna civilizácia nemá rezervné kanály na poistenie si tejto superštruktúry. Presnejšie, ešte donedávna sa zachovávali, ale boli demontované. Písomná dokumentácia ustúpila miesto počítačovej archivácii. Týka sa to uchovávania písomných médií, ktoré sa vzťahujú k minulým éram. Všetky boli preložené do počítačového formátu a originály boli zničené.
K analogickým procesom dochádza nielen v občianskej, ale aj civilnej oblasti. Americká armáda a jej spojenci sú úplne pripojení na kremíkové čipy. Iba dva štáty vo svete, USA a Japonsko, vyrábajú túto vecičku, na ktorej sa zakladá celý zložitý mechanizmus súčasnej civilizácie – počínajúc pohybom družíc, až po cestovný harmonogram vlakov, alebo samoriadiace strely. Všetci ostatní musia tieto čipy kupovať od spomínaných štátov alebo na voľnom trhu. Ak sa tieto čipy kupujú od USA alebo Japonska, nie je isté, aké vírusy alebo programy odpojenia dostávate spolu kúpou. Stačí si spomenúť ako iracká protiraketová obrana, vyzbrojená francúzskymi raketovými systémami sa odpojila, len čo sa začala operácia Púštna búrka.
Zaujímavé udalosti sa dejú aj samotným „pánom“ technológií. Napríklad, keď USA bojovali v Afganistane, americký vojak zadával systému GPS údaje cieľa, aby naviedol rakety. Zadal ich, vtedy sa však GPS vybili baterky a systém vypol. Vojak vymenil baterky, stroj nabehol a on pustil rakety. Rakety však leteli naňho, pretože keď sa GPS preťaží, automaticky zadáva svoje údaje, presnejšie údaje človeka, ktorý drží systém v ruke.
Napriek všetkým obavám, Západ je odsúdený na postupnú elektronizáciu života, v podstate totálnu. Nielen preto, že to prináša okamžitú výhodu, odtrhnutie sa od akýchkoľvek súčasných nepriateľov…
Ide o to, že elektronizácia sa má stať základom nového technologického spôsobu formovania inej politickej a ekonomickej svetovej spoločnosti. Na základe existujúcej siete sa blíži príchod interaktívnej spoločnosti, ktorá sa naozaj prejaví v úlohe globálnej umelej inteligencie, opierajúcej sa o „barle“ organických intelektov. Pod posledne menovanými rozumieme interaktívnych užívateľov, ktorí sú zomknutí v svetovej sieti a vyrábajú intelektuálny produkt, ktorý sa stane produktom budúcej ekonomiky. Čiže finálne štádium politického a ekonomického vzťahu ľudstva s okolím a samým sebou je virtualizácia tovaru, pri ktorej sa vlastne strácajú tovarové vlastnosti. Budúci politickoekonomický model stojí v kontraste k postindsutriálnemu modelu, ktorý zatiaľ vo svete víťazí.
Budúcnosť patrí postkonzumnej spoločnosti. Svet postkonzumu bude súčasne svetom nového entuziazmu, v ktorom sa infantilné mladé mozgy pohrúžia do nekonečných labyrintov interaktivity (tak ako sa dnes pohružujú do počítačových hier) a budú riešiť jednotlivé prichádzajúce problémy. Budú za to dostávať body a meniť ich za minimálne prostriedky udržiavania života, ktoré sa dajú objednať v internetovom obchode. Peniaze vymiznú. Intelektuálna pracovná sila nebude doslova nič stáť. K internetu pripútaných užívateľov doplnia silné superprogramy, ktoré budú riešiť rôzne materiálne problémy pomocou robotizovaných systémov výroby. Celá táto infernálna sieť bude vyhradená iba niekoľkým percentám z celkového počtu obyvateľov. Množstvo ľudí, ktorí nebudú mať prístup k tejto sieti, nebudú mať technológie, poznatky alebo schopnosti nejako ovplyvniť chod udalostí. Čakajú ich útoky rôznych epidémií, deficit pitnej vody a násilie tam, kde sa bude vyžadovať stupňovať násilie. Tými, ktorí bude mať zisk z tohto rozdelenia na mikrospoločnosť a makrooutsiderov budú veľmi úzke elitné kruhy, bezprostredne orientované na príchod antikrista a nástup nového zlatého veku.
Zdroj: Odnako