Jánske ohne – tradičný zvyk z minulosti. Tento deň pokladali naši predkovia za významný deň v roku, nakoľko sa traduje, že za Jána majú najväčšiu moc všetky živly – zem, voda i ohne. Preto sa zvykli páliť jánske vatry. Ku dňu Sv. Jura na Slovensku zachoval sa starodávny zvyk oslavovania Jara-Vesny aj pálením takzvaných Júrskych ohňov. No ďaleko viac rozšírený je zvyk na oslavu letného slnovratu pálením ohňov Svätojanských a s nimi spojených obradov, i majú tu podľa krajov rozličné názvy ako: Ohne Svätojanské, Páliť Vajana, Vajano, Vajanuo, Vajanka, Vajanok, niekde volajú ich aj Turícami. Tieto ohne na Slovensku pálievajú na vyvýšených miestach, na kopcoch, na stráňach, vrchoch alebo i na holiach a vrchoch pastieri a na horách drevorubači.
Povesť o Vinianskom hrade sa viaže k jeho majiteľovi. Štefan Eodenfi bol zvláštny človek, túžil poznávať cudzie krajiny. Po otcovej smrti sa vybral do sveta, lebo sa mu zunovali hádky v rodine o majetok. Najmä michalovská teta, grófka Sztárayová, bola lakomá a chcela si hrad Vinné privlastniť. Poodnášala z hradu všetko, čo malo cenu. Eodenfi sa na cestách zoznámil aj s alchymistom, od ktorého sa naučil rôzne čary a kúzla. Keď sa vrátil, žil samotárskym životom. K poddaným bol vraj dobrý. Neodmietol im radu ani pomoc. Na hrad však nesmel nik a on tiež nikam nechodil. Iba občas ho poddaní videli so starým sluhom v lese zbierať byliny. Na hrade bolo väčšinou ticho a pusto, niekedy však bol celý vysvietený a bolo počuť rehot a hluk. Keď sa v noci na hrade strhla víchrica, ľudia pod hradom sa báli.
Ingrid hrubá