V denníku Sme som nedávno čítal zaujímavý článok. O mladej Slovenke, ktorá po rokoch práce vo Švajčiarsku, sa zamestnala u primátora jedného malého švajčiarského mestečka ako sekretárka. Primátor sa jej hneď spýtal, ako by riešila nejaké verejné obstarávanie. Ona celá natešená, že sa môže realizovať, hneď spustila naše typické a rozumné argumenty o súťaži a víťazstve najnižšej ceny. Primátor ju však hneď stopol.
– U nás to dáme urobiť miestnej firme, miestnemuu živnostníkovi. Je to najlepšie a najlacnejšie riešenie pre naše mesto! Musí zaplatiť daň, ktorá skončí opäť v mestskej pokladni. Zo svojho zárobku opäť nakúpi v miestnych obchodoch, ktoré opäť nám zaplatia daň. Ľudia majú prácu, všetci sme happy!
Povie spokojný primátor svojej asistentke!
Povie spokojný primátor svojej asistentke!
– A čo, ak to nebudú vedieť vyrobiť v našom meste? Nedá sa Slovenka. Primátor trochu podráždene pozrie… ale nedá sa…
– Ak sa to nedá vyrobiť u nás, dáme to spraviť v našomnkraji… je to najlepšie a najlacnejšie riešenie pre náš kraj a aj pre naše mesto! Usmeje sa primátor! To však ešte nepozná slovenské ženy, ktorým ak niečo vojde do tej hlavy…
– A čo, ak sa to nebude dať vyrobiť ani v našom kantóne? Povie podráždene nová sekretárka, ktorá si neuvedomuje, že sa už zahráva s ohňom!
– Ak sa to nedá urobiť v našom meste, ani v našom kantóne, tak to dáme spraviť dobrej kvalitnej švajčiarskej firme! Je to najlepšie riešenie pre naše krásne Švajčiarsko, naš kraj a tým pádom aj pre naše mesto! Povie čisto červený primátor a načisto ľutuje, že sa tak demokraticky pustil do debaty so svojou podriadenou…
To však chudák starosta nepozná slovenskú mentalitu vŕtať do veci, ktoré fungujú a zmeniť ich na úplny chaos. Nepozná slovenskú tvrdohlavosť nepoučiť sa! Neborák starosta ani nemá potuchy o našej závisti, keď dáme radšej zarobiť hocikomu inému, len nie susedovi! Švajčiarský primátor nemá ani páru o nepísaných úplatkarských praktikách naších miest a obcí, kde zákazku častokrát čudne vyhráva firma z druhého konca republiky.
– A čo ak sa to nedá vyrobiť v celom Švajčiarsku? Čo potom? Spýta sa Slovenka? Primátor ostane ako obarený, do hlavy sa mu dostala nová krv! Ktorá nemá kam uniknúť! Zdá sa, že sa bude musieť znížiť k vulgarizmom!
– Tak vtedy, milá Jana… si v kľude sadnite, vyložte nohy na stôl… dajte si kávičku a v kľude porozmýšľajte, či taký šmejd, taký nepodarok, aký sa nedá vyrobiť v celom našom Švajčiarsku aj naozaj potrebujeme!?
