Havária sa stala v Maďarsku nad obcou Hejce (330 m n. m) na kopci Borsó-Hegy (748 m n. m.) v Zemplínskych vrchoch (Zemplén Hegy) len malý kúsoček od slovenských hraníc a letiska v Košiciach.
V centre pekne upravenej obce je pamätník vzdávajúci hold tejto tragickej udalosti, pozostávajúci s takzvaného padlého anjela obklopeného štyrmi do bronzu zaliatymi stromami zlomenými na mieste nešťastia.
Za obcou zrána pri slnečnej oblohe začali kráčať neustálym, ale nie náročným stúpaním na spevnenej, no dosť kamenistej ceste ponajprv po u nás nezvyklej „kockovatej“ červenej turistickej značke pozorujúc v okolitom lese pomerne veľké mraveniská. Po pár kilometroch pri lesníckej chate, odbočili vľavo a teraz len na lesnej ceste trochu strmšie pokračovali ďalej už po obvyklej značke.
V poslednom úseku už neďaleko hrebeňa „prestúpili“ na netypickú značku v tvare červeného kríža, ktorá ich doviedla na inkriminované miesto. Okrem žulového monolitu s pamätnou tabuľou je na autentickom mieste aj 42 drevených stĺpov s menami a podobizňami zahynuvších vojakov.
Mĺkve rozjímanie, zapálenie sviečok, rozlúčka so smutnou lokalitou a poberáme sa pomaly naspäť.
Ani nie po pol hodinke kráčania sa zrazu obloha zatiahla, párkrát dobre zahrmelo až „vlasy dupkom postavilo“, spadlo aj zopár kvapiek, čo nás primälo k svižnejšej chôdzi, no po ďalšej polhodinke už znovu svietilo slniečko. Ešte krátke zastavenie v dedinke Hidasnémeti v Kanyar Büfé na dobrú maďarskú, ale mocnú kávičku a ide sa domov.
Zaujímavý, necelých štrnásť km dlhý s prevýšením cez 400 m, no aj troška smutný výlet stál ale zato, lebo človek by mal spoznávať národnú históriu, aj keď je niekedy neveselá.