Dúfal som, že sa tam stratím, v niekoľko tisícovom dave. Na moje obrovské prekvapenie, 10 minút pred protestom, tam okrem košických intelektuálov a bratislavských politikov nebol takmer nik…Teda ak nepočítam desiatky novinárov, stovky policajtov a “tajných”. Zrazu všetci upreli pohľad na mňa s bubnom. Novinári vytiahli foťáky a začali dúfať, že sa tu niečo bude diať… Policajné vysielačky začali prašťať… A všetci tajný povyliezali zo svojich dier. Fúúú, toto som nechcel! Ja nie som žiaden exhibicionista, nie som žiaden „grinpisák, ani hipisák“, čo potrebuje na seba pútať pozornosť. Bože… čo tu robím? Napadla mi skvelá myšlienka! Ja som len nejaký športový fanúšik, čo ide náhodou okolo! Keď sa už zdalo, že len „prefrnčím“ pod tu Paškovú ozrutu a doslova ujdem, moja ruka nekontrolovateľne vystrelila a začala z celej sily bubnovať… Moje ušné bubienky išli prasknúť. Chcel som ruku zastaviť, no vôbec ma nepočúvala a bubnovala ďalej. Zrazu sa mi z úst vydral najsilnejší hlas v mojom živote, „PAŠKÁÁÁÁ …. POĎ VON!!!“
Národ povstaň! Slovensko ťa potrebuje!
Dlho som sa bál protestovať, asi ako každý bežný občan tohto štátu… No, pri „kauze CT“ to už bolo aj na mňa moc! Zobral som hokejový bubon a vybral sa pred Paškovu megalomanskú stavbu v Košickom parku. Tá opacha bola veľká a nevkusná! Akoby do parku spadlo UFO.
Vtedy som sa prvý krát slobodne nadýchol!!! Vzduch, ktorý som dýchal, bol slobodný! „POĎ VON!!!“, kričal som a lapal do seba ten úžasný vzduch, ako človek ktorý pod vodou bol dlhé minúty… Ja som bol pod hladinou celý svoj život. Až do tohto momentu… V tom momente som pochopil, že nie ja sa mám báť, ale ten čo býva v tom monštre. Každým mojim pokrikom som bol silnejší a ten strach z vnútra budovy, som cítil akoby „šiestym zmyslom“… Prisahám! O pár dni Paška odstúpil a zo mňa sa stal slobodný človek! Prestal som byť pesimistický, v práci sa mi opäť začalo dariť… Ten pocit, keď sa postavíte na dva nohy a odmietate už chodiť po štyroch prajem zažiť každému…
Konečne som pochopil, že nikto za mňa moju osobnú slobodu nevybojuje. Roky čakám na nejakého bájneho politika, čo šmahom ruky získa vo voľbách 40% a urobí tu poriadok… No dnes viem, že bez mojej, našej, pomoci túto chobotnicu by neporazil ani Ľudovít Štúr či Štefánik! Preto vyzývam celú bratislavskú „elitu“, celú „kaviareň“, aby prestali čakať na princa na bielom koni… Princ ani žiaden Mesiáš…nepríde! Toho gaunera, čo sa podvodom na voličoch stal premiérom, musíme poraziť spoločne! Volám hercov aj umelcov, že teraz musíme povstať! Slovensko vás potrebuje!!!
Dnes volám a vyzývam kresťanov, aj ateistov, gejov aj transvetitov, rómov aj rusínov, že sme všetci na jednej potápajúcej sa lodi! Hoc je to nehumánne a v slušnej spoločnosti sa to nerobí, musíme tomu nášmu „kapitánovi“ vytrhnúť z ruky kormidlo!!! Je našou povinnosťou zachrániť Slovensko!
Ak to neurobíme, naše deti nám to nikdy neodpustia!