Pán premiér dlho som vás obdivoval a v mnohom vás obdivujem dodnes. Veľmi sa mi páčil váš podnikateľský príbeh, keď ste rozbehli celoslovenskú sieť regionálnych schránkových novín. Ako vydavateľ Michalovských novín viem, čo to obnáša a máte moje obrovské uznanie. Veľmi sa mi páčil váš projekt obyčajných ľudí a nezávislých osobností, keď sa zrazu poslancom NR SR mohol stať naozaj bežný obyčajný človek so silným ľudským príbehom. Rovnako som pozitívne vnímal aj fakt, že vaši poslanci národnej rady následne kandidovali z posledného miesta.
Obdivoval som vašu odvahu pri protestoch proti Paškovi, či o rok neskôr pod Bonaparte. Na každom proteste som tam bol ako váš vojak v prvej línii s bubnom. Vaša odvaha a boj proti korupcii a klientelizmu ma ľudsky na protestoch posúvala vždy ďalej. Aj vďaka vám, Richardovi Sulíkovi, Danielovi Lipšicovi či Alojzovi Hlinovi som veril, že zmena je možná. Že Slovensko a aj môj rodný Zemplín má na viac… Vždy som vás bránil a protesty som odmietal brať ako spolitizované akcie. Ak by sa pri protestoch Bonaparte zúčastnilo toľko ľudí ako za Slušné Slovensko, ktoré sme na Zemplíne rovnako podporovali, dovolím si tvrdiť, že obaja mladí ľudia by ešte žili… Za toto všetko, vám úprimne ďakujem.
Nemôžem si však nevšimnúť, že ste za politickú dekádu nedokázali vaše OĽANO posunúť na funkčné celoslovenské hnutie s reálnymi štruktúrami v regiónoch. Odmietate zvolať snem, na ktorom by mohli zaznieť kritické hlasy zo Zemplína. Mať pár ľudí na celý Zemplín voči obrovskej mase postkomunistickej strany, ktorá v regióne ako jediná oslovuje tých najlepších a najúspešnejších ľudí, jednoducho nestačí… Odmietate sa venovať regiónom a to je cesta do pekla pre celé Slovensko.
Aj vďaka vášmu nezáujmu sa stalo, že na Zemplíne sa do Vášho hnutia infiltrovali ľudia z pohraničnej mafie, ktorí narýchlo prezliekli kabát… Cez najdôležitejší rezort sa snažili riadiť svoj pohraničný biznis aj naďalej. Iba vďaka obrovskému občianskemu vzopretiu, doslova až vzbure na Zemplíne sa podarilo závadové osoby vytesniť z priazne vášho ministra. Namiesto ospravedlnenia a priznania si chýb ste začali hľadať vinníkov medzi nami… začali sme počúvať mesiac po voľbách, že máme neukojené politické ambície a bažíme po moci. Že nás platí „saska“ a bohvie kto ešte… Pán premiér, ale toto som ja počúval s úst predchádzajúcej vlády na vás, na seba a na všetkých „obyčajných“ ľudí v regióne celé desaťročie!
Dnes hľadáte nepriateľov u svojich koaličných partnerov, s ktorými som vás videl na tribúnach bojovať proti mafii… Vidíte nepriateľov medzi vedcami, novinármi, starostami, prezidentkou, ale aj medzi bežnými ľuďmi, čo za vás bojovali…
Za rok ste sa nechali opantať mocou a uverili ste v svoju nadradenosť. Vaše statusy sa nedajú čítať, vaše povýšenecké tlačovky sa nedajú počúvať.
Ako radový občan Slovenska vás prosím, odstúpte. Rovnako si myslím, že by ste mali zvážiť aj svoje pôsobenie ako šéf hnutia OĽANO. Výborná myšlienka obyčajných a slobodných ľudí je dnes uväznená v strachu a paranoji.
Verím, že sa zachováte ako Igor Matovič, ktorého si pamätám z námestia SNP, či opachy Bonaparte…