Podhoroďské folklórne slávnosti

„Podhoroďské slávnosti sa vracajú do našich kalendárov po dvojročnej pauze, a to iste teší všetkých domácich, ale aj vzdialenejších návštevníkov. Po pandémii a vypuknutí vojny na Ukrajine si východniari zaslúžia oddych a uvoľnenie. Bude sa spievať, tancovať, hodovať, zachraňovať Tibavská hradná pani, remeselníčiť a spoznávať zemplínske a rusínske tradície. Tento festival má svoju neopakovateľnú atmosféru a tradíciu, aj preto je v našej župe veľmi vyhľadávaným podujatím. Pozývam pod travertínový kopec hradu Tibava všetkých východniarov,,“ hovorí Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja.

Zbrojnoši, šermiari a záchrana hradnej pani Tibavy. Jednodňové nedeľné podujatie začne na pravé poludnie v poslednú augustovú nedeľu, na travertínovom kopci pod hradom Tibava. Pozvané sú taktiež všetky deti, ktoré dostanú dôležitú úlohu – zachrániť spoločne so šermiarmi unesenú hradnú pani Tibavy. Príbeh zavedie malých aj veľkých až hore na hrad, kde sa dozvedia viac o jeho histórii, rozhliadnu sa po okolí a pri dobrej viditeľnosti uvidia Sninský kameň, Zemplínsku Šíravu aj Ukrajinu.  

„Mohol to byť jubilejný 50. ročník, nebyť nútenej pauze kvôli pandémii. O to viac si teraz ceníme, že máme možnosť sa stretnúť a pozvať do nášho malebného kraja aj hostí. Sme malá dedinka, v ktorej každá rodina rozpráva aj po rusínsky, ctíme si tradície, folklór, remeslá aj zvyky našich predkov. Každoročne ich týmto festivalom oslavujeme a veríme, že táto naša zaangažovanosť je cítiť a vidieť. Teší ma podpora zo strany miestnych poslancov a občanov, ako aj členov občianskeho združenia Tibavská hradná cesta na čele s Jánom Semkom, Zemplínskeho kultúrneho centra, hvezdárne aj moderátorky Marienky Kasičovej. Spoločne celý festival pripravujeme, vymýšľame mu program a sprievodné aktivity. Sme vďační aj za každoročnú finančnú podporu zo strany župy a pomoc s propagáciou. Tento ročník sa bude odohrávať v nedeľu, 28.8. a hneď deň potom je štátny sviatok. Preto sme si dovolili pripraviť aj zábavu v kultúrnom dome s neobmedzeným koncom, aby si každý mohol dosýta užiť koniec leta bez večierky,“ šibalsky pozýva do Podhorode jej starosta a organizátor podujatia , Anton Hricko.
V Podhorodi samé „lakocinky“ V programe Podhoroďských slávností nesmie chýbať zážitok z miestnej rázovitej kuchyne. Súťažiť sa bude v príprave najlepšej „lakocinky“, teda sladkosti, a kto upečie najlepší plnený zemiak tzv. podhoroďský gúgeľ. Aby bol gúgeľ dokonalý, musí sa piecť v pahrebe, naplniť rôznorodými plnkami, ako hubová či mäsová a servírovať s láskou. Organizátori dobre vedia, že slinky sa budú zbiehať každému návštevníkovi, preto sa miestni poslanci podujali pripraviť gúgeľov viac na ochutnávku pre verejnosť. Platiť však bude staré známe: Kto prv príde, ten prv melie. 

Získané kalórie sa budú hodiť na popoludňajší program plný rusínskej aj slovenskej ľudovej tvorivosti s vrcholom podvečer, keď na pódiu vystúpi hudobník Štefan Štec s kapelou Fajta. Medzitým bude k dispozícii ulička remesiel, gastro workshopy, vozenie sa na koni, nafukovací hrad na skákanie a veľa ďalšieho. 

„Zemplín je ako studnica tradícií a zvykov, kde je vždy čo objavovať. Pozývam všetkých aby sa o tom na Podhoroďské slávnosti prišli presvedčiť na vlastné oči aj uši. Pokojne si na toto podujatie môžu zobrať bicykel a cyklotrasami sa dostať do neďalekého lomu v obci Beňatina s priezračnou vodou, alebo navštíviť UNESCO pamiatku, drevený kostolík v Ruskej Bystrej, či podobnú gréckokatolícku cirkev v Inovciach. Treba prísť, zažiť a uvedomiť si nesmierne bohatstvo tejto pohraničnej časti našej župy.“ motivuje na návštevu Lenka Vargová Jurková, výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus.

Podhoroď je zemplínska dedinka, nad ktorou sa týči najvýchodnejšia zrúcanina hradu na Slovensku, Hrad Tibava. Ľudia v nej hovoria rusínskym jazykov a žijú folklórom a tradičnými remeslami. Kúsok zo svojho bohatstva odhalia na konci augusta aj „cezpoľným“ návštevníkom počas multižánrového festivalu Podhoroďské slávnosti, najstaršieho folklórneho festivalu v Košickom samosprávnom kraji, 48. ročník podporený sumou 5 000 €.

Diskusia k článku