Dnes plačem

Sme krajina, ktorá bude o chvíľu 20 rokov v Európskej únii – 20 rokov je dosť dlhá doba na to, aby sme západ vo veľa veciach dobehli.

A my sa tu kukáme na hrozné nemocnice, nedostavané cesty, zdevastované železnice, zanedbané školstvo a zaostávajúce regióny, podfinancovanú vedu, šport a kultúru.

A dnes mi natvrdo došlo, že implementáciu plánu obnovy a peniaze, ktoré s ním do tejto krajiny prídu, budú mať v rukách ľudia, ktorí za 12 rokov (vlastne posledných 20) nedokázali pretaviť financie z EÚ do fungujúcej krajiny pre všetkých.

Plán obnovy mohol byť odrazový mostík tejto krajiny k lepšej budúcnosti a hlavne fungujucejšej krajine. Teraz tu môžeme niekoľko rokov tŕpnuť, či to dopadne ako Slovensko.sk (kto sa snažil niečo vybaviť, tak vie!)

Plačem, lebo vidím ďalej, ako len po vlastný prah. Mrzí ma, že Slovensko skončilo v rukách rabovačov a prospechárov, čo našu krajinu zas a znova použijú len pre svoj osoh. A takú použitú, zneužitú a zaostávajúcu ju nechajú za sebou na ceste do Dubaja, Karibiku, alebo kam to akože plánujú ísť žiť na dôchodok.

Plačem. Lebo mi dochádza ako zle na tom sme, ako zle sa tu máme a že to tak bude ešte veľmi dlho… A mnohí sa kvôli tomu naozaj odsťahujú…

Lucia Francescato

Diskusia k článku