Tráva bola suchá. Zeleno-žltohnedá. Listy na stromoch sa chveli v miernom vánku a ihličie… ihličie pôsobilo pichľavo. Magda sa zvalila na jednu z dvoch lavičiek, kabelku položila na zem, fučala ako maratónec bez kondície. Postavil som sa na druhú lavičku a zahľadel sa na kraj rozprestierajúci sa pod kopcom. Naše mesto, okolité dediny, vrchy, elektráreň, chemický závod – pohľad hodný víťaza. Ibaže som nič nevyhral.
Mário Mara meškal štrnásť minút. V očiach Adriána Audéna bol každý, kto prichádza neskoro, nespoľahlivý a nezodpovedný. Starý pán sa o živote budúceho zaťa čo-to dozvedel. Mário bol prekladateľ kníh. Mal rád tanečné kluby a Patrik Pracho Adriánovi referoval, že mladík bol raz väznený za bitku s mestským policajtom. Von sa dostal vďaka matke, ktorá zaplatila kauciu. Mário sa od rodičov odsťahoval pred dvomi rokmi, žije sám v byte na okraji mesta. Keď sa ocitol v obrovskej hale prepychovej vily starého pána, bol nervózny a potili sa mu dlane.
Adrián Audén, ktorého prezývali Gangster mazaný, sa prenikavo zahľadel do zúfalých uslzených očí jedinej a milovanej dcéry Marianny. Starý pán sedel v kresle s červeným poťahom, ruky mal položené na kolenách. Dievča pred ním kľačalo a nariekalo.
Magdaléna bola na priateľa hrdá. Počúvala Martina a vychvaľovala ho. „Je skvelé, že si sa ospravedlnil. Je to naozaj krásny skutok.“ „O niečom som v noci premýšľal.“ „Áno? O čom?“ „Chcem sa nechať pokrstiť.“ Pozrie jej rovno do očí. Sestra ostala ticho. ‚Ďakujem ti, Otče,‘ vraví si v duchu. ‚Ďakujem ti za jeho dušu. Ďakujem ti, že si mi ho zoslal do cesty.‘
Na druhý deň bol Martin za hrnčiarskym kruhom úplne nesústredený. „Hlupák!“ vyštekne naňho otec. „Pozri na tú vázu! Vyzerá, akoby ju robil ožran!“ Martin napomenutie ani nepočul. Od rána myslel iba na Magdalénu, chcel ju navštíviť čo najskôr.
Florencia, 2002 „Vyvolávacia cena vázy majstra Jurenku z Rakúsko-Uhorska je 15 000 eur,“ po taliansky zahlásila pôvabná dražiteľka s blond vlasmi vo florentskom múzeu Bargello.
Zrúcanina Brekovského hradu patrí bezpochyby k skvostom kultúrneho dedičstva od našich predkov v okolí. Skaly a kamene Brekova postupne podliehajú boju s desaťročiami a storočiami. Skupina nadšencov a dobrovoľníci pomáhajú pri jeho zachovaní pre ďalšie a ďalšie generácie. V týchto dňoch sa práce sústreďujú pri murovaní pravej strany vstupu do horného hradu.
Ak sa zruší armáda tak nás prídu ochrániť:
Taliani – lebo tu majú elektrárne
Holanďania a Dani – lebo tu majú pôdu
