Slávite Veľkú noc alebo Pánovu večeru?

800px-ltima_cena_-_da_vinci_5

V tomto období sa židia aj kresťania  vracajú ku koreňom svojej viery.  Pre kresťanov toto úsilie nevyviera len zo snahy napodobňovať starobylé zvyky, ale je snahou napojiť sa na bohatstvo a základ viery prvotných kresťanov, ktorí boli zväčša židmi. Vo svojom uctievaní predsa  nemôžu zabudnúť, že obdržali  zjavenie Starého zákona prostredníctvom národa , s ktorým Boh vo svojom nezmerateľnom milosrdenstve uzavrel Starú zmluvu. Kresťania  vedia, že  berú silu z koreňa ušľachtilej olivy, na ktorú sú naštepení  ako  ratolesti planej olivy.  Porovnajte s listom   Rimanom  11 kapitoly  17 – 24 verša.

V duchu týchto slov sa zamyslíme nad židovskou tradíciou slávenia Veľkej noci. Je to najväčší židovský sviatok, deň spomienky na udalosti spojené s odchodom Izraelitov z Egypta. V hebrejskom jazyku sa tento sviatok nazýva pesach. Znamená obchádzanie, obídenie alebo vyhnutie sa. Pomenovanie je odvodené z knihy Exodus 12: A ja prejdem v tú noc egyptskou krajinou a pobijem každého prvorodeného v egyptskej krajine, od človeka po zviera; a na všetkých egyptských bohoch vykonám súdy. Ja som Jehova. 13 A krv bude slúžiť ako vaše znamenie na domoch, kde budete; a uvidím krv a prejdem ponad vás a pohroma nepríde na vás na záhubu, keď udriem egyptskú krajinu. 14 A tento deň vám bude slúžiť ako pamätný [deň] a budete ho sláviť ako sviatok Jehovovi po všetky svoje pokolenia. Máte ho sláviť ako ustanovenie na neurčitý čas.

Keď  Izraeliti v roku 1513 pred n.l. odchádzali z Egypta náhle a v zhone, nemohli si včas pripraviť kysnuté cesto na pečenie chleba. Narýchlo  si museli po západe slnka 14. nisana upiecť baránka , keď predtým potreli zárubne dverí  jeho krvou ,  aby ich domácnosti obišiel anjel zhubca a v zmätku, ktorý v tú noc nastal  v Egypte pre smrť prvorodených vrátane faraónovho syna,  odchádzali  len s nevykysnutým cestom, z ktorého si napiekli placky. Preto sa sviatok Pesach volá aj sviatkom nekvasených chlebov  a jeho symbolom je placka z nekysnutého cesta, dnes známa ako  „maces“.

Počas jestvovania židovského chrámu v Jeruzaleme mal a slávnosť aj svoj poľnohospodársky význam. V tomto období sa prinášala do chrámu ako obeť prvá úroda jačmeňa. Po zničení chrámu a odvedení židov do 70 ročného vyhnanstva do Babylona, sa dostal pre židov do popredia náboženský a dejinný význam sviatku. Po oslobodení z Babylona bolo k večeri pesach  k nekvasenému chlebu pridané červené víno na znamenie radosti vyslobodenia z babylonského  zajatia.

Kto   slávil sviatok pesach, mal  ho  sláviť podľa  pravidiel, ktoré zabezpečovali  úzky vzťah medzi slávením  večere a biblickými textami podľa knihy Exudus 12 kapitoly.  Pán Ježiš slávil tento sviatok určite ako všetci ostatní židia. Sviatok nekvasených chlebov trvá sedem dní a začína večerou.  Počas tohto sviatku sa doma, nie v spoločnom zhromaždení, nádherne prestrel  stôl, doprostred sa položil  tanier s macesmi , červené víno a všetko to, čo pripomínalo výjdenie Izraelitov z Egypta.

Počas slávenia  Veľkej noci Pesach ,  Ježiš  s apoštolmi  pil  ako iní židia zo  4 pohárov  vína. Každý pohár mal svoje zvláštne meno: prvý: „boli sme vyvedení“, druhý: „boli sme zachránení“, tretí: „boli sme vykúpení“ a štvrtý: „boli sme prijatí“.  Keď slávnostná večera skončila,  Ježiš  poslal  Judáša  preč a zaviedol  so svojimi vernými apoštolmi novú spomienkovu slavnosť  známu  ako Pánova večera  na pamiatku svojej smrti.

Verní apoštoli  zostali  ešte sedieť a vypočili  si slová Pána Ježiša, ktoré sú zaznamenané v Matúšovom  evanjeliu  26 kapitole “ 26 A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, a keď vyslovil požehnanie, rozlámal ho, dával ho učeníkom a povedal: „Vezmite, jedzte, to znamená moje telo.“ 27 Vzal aj pohár, a keď poďakoval, dal im ho povediac: „Pite z neho vy všetci; 28 lebo to znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Ale hovorím vám, odteraz už určite nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem piť nový s vami v kráľovstve svojho Otca.“ 30 Keď nakoniec zaspievali chválospevy, vyšli na Olivový vrch.

Postup slávenia  Pánovej večere  nájdeme aj  Pavlovom    v 1. liste Korinťanom 11: .22 Lebo som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, v ktorú mal byť vydaný, vzal chlieb, 24 a keď poďakoval, lámal ho a povedal: „To znamená moje telo, ktoré je za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“ 25 Keď sa navečeral, urobil podobne s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi. Stále to robte, kedykoľvek ju budete piť, na moju pamiatku.“ 26 Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.

Správne oslavovať  a pripomínat  si Pánovu večeru môžeme  iba vtedy, keď pochopíme, čo jej predchádzalo, keď židia slávili  Veľkú noc  pesach, lebo na židovský pesach nadväzuje kresťanská oslava Pánovej večere . Musíme chápať , čo  znamená  byť vyvedený zo sveta, byť zachránený, vykúpený a byť prijatý ako Božie dieťa.

Kresťania , ktorí napodobňujú Kristov príklad slávenia Pánovej večere  teda používajú na  svojej Pamätnej slávnosti  nekvasený chlieb, který je vhodným znázorněním Kristovho tela a červené víno, ktoré znázorňuje Ježišovu preliatu krv, ktorou boli kresťania uvedení do Novej zmluvy. Kresťania si uvedomujú, že vierou v hodnotu  Ježišovej  výkupnej obete  a preliatej krvi zvíťazia nad svetom a onedlho   budú tiež oslobodení z väčšieho otroctva jako židia v Egypte, z otroctva ktorým budú zbavení  dedictva hriechu a smrti vzkrieseným  Mesiášom. Preto je dôležité akým spôsobom si pripomíname Kristovu smrť  až dokiaľ nepríde. Takisto  je namieste tiež otázka z námetu článku. Slávite Veľkú noc  alebo Pánovu večeru?

S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“

Peter Balog

Pridaj komentár