Veľmi dlho som bol odporcom internetu a vlastne dodnes nie som na facebook-u. Mám omnoho radšej skutočných priateľov, s ktorými môžem ísť na pivo, alebo si od nich aspoň požičať zopár drobných, alebo im naopak požičať pár drobných… Nenávidím nové vymakané mobily, lebo rovnako ako za ten môj starý treba platiť účty a rovnako ich musíte stále krmiť šťavou… Omnoho radšej ako kone pod kapotou mám rád tie ozajstné. Skrátka neznášam zmeny, najradšej by som žil v predminulom storočí, keď na každej dedine sa za plotom hrali deti, na poliach pásli kravy a ľudia neriešili nezmysly. No tie časy sú navždy preč.
Kategória: Blog
Mám asi štyroch kamarátov, ktorých krstné meno je Stano. No v mobile mám uloženého iba jedného z nich. A ako naschvál toho, ktorého najmenej potrebujem a ktorého aj najmenej poznám. Vlastne Stano, uložený v mobile, je kamarát môjho brata a už ani neviem prečo som si uložil práve jeho…
Presne pred desiatimi rokmi som bol na civilnej službe v jednom michalovskom zahraničnom podniku. Za osem hodinovú šichtu som dostal podľa zákona sedemsto korún mesačne a stravné lístky! Bol som čerstvo ženatý a ešte čerstvejšie po vysokej škole. Dodnes nerozumiem, ako sme vtedy celý rok vyžili z manželkinho platu…
Keď sa začala stavať nová obrovská fabrika v Yazaki na Sobraneckej ulici, bolo ešte pred krízou. V Michalovciach bol stavebný bum, každý môj zákazník mál spústu roboty, kupoval nové stroje, staval haly. Všetci živnostníci sme mali pocit, že Michalovce sú miesto, kde sa dá niečo vybudovať a je pre koho.
Vždy som tvrdil, že lekári si zaslúžia vyššie platy. Špičkový chirurg, ktorý zachraňuje životy si zaslúži určite viac než priemerný politik. Dokonca tvrdím, že zdravotníctvo ako také by nemalo byť zadarmo. No posledné vydieranie našich lekárov o prehnanom navýšení platov ma utvrdilo v názore, že niektorí štátni zamestnanci sú úplne odtrhnutí od reality. Začalo to navýšeniami platmi politikov na neúnosnú úroveň. Nasledovali vojaci a policajti, asi z eufórie zo vstupu Slovenska do NATO. Následne sa zbláznili primátori našich miest, ktorí si sami pridali mzdy na úroveň hlavy štátu.
Autorská dvojica Michael Baigent a Richard Leigh vo svojej najnovšej práci zostávajú verní svojej povesti a púšťajú sa do témy, s ktorou sa tradične spája viac mýtov, legiend a klebiet ako doložených faktov a spoľahlivých informácií: vývoj slobodomurárstva. Trúfam si povedať, že o slobodomurároch ešte nikdy nebolo publikovaných toľko objasňujúcich poznatkov ako práve v knihe Chrám a lóža.
Noach mal troch synov. Sema, Chama a Jafeta. Cham po potope splodil Kúša a ten splodil Nimroda. Nimrod, lovec zvierat aj ľudí, zjednotil obydlia sveta do miest a v otvorenom odpore proti Bohu vybudoval babylonskú vežu. Babylon, čo v preklade znamená zmätok charakterizuje fakt, že Satan vždy chcel, aby mali ľudia zmätok v tom, ako uctievať Boha podľa pravdy. Historici súhlasia s Bibliou, že babylonské náboženstvo nebolo v žiadnom prípade pôvodným náboženstvom. Bolo však tým prvým, ktoré sa od pôvodného odklonilo. Jedným z objektov uctievania v Babylone bola Semiramis, matka s dieťaťom. V náručí držala syna Tammúza (Ez.8 :14). Ale ako k tomu došlo?
V štvrtom ročníku na základnej škole, som bol šampiónom v skoku do výšky. Hravo som porážal o dva, tri roky starších spolužiakov, fanynkám som podpisoval denníčky a starší grázli ma konečne prestali mlátiť a púšťali ma na obede k sebe! Keď už sa zdalo, že „agenti“ z iných škôl sa o mňa pobijú spravil som prvú životnú chybu…
V tomto období sa židia aj kresťania vracajú ku koreňom svojej viery. Pre kresťanov toto úsilie nevyviera len zo snahy napodobňovať starobylé zvyky, ale je snahou napojiť sa na bohatstvo a základ viery prvotných kresťanov, ktorí boli zväčša židmi. Vo svojom uctievaní predsa nemôžu zabudnúť, že obdržali zjavenie Starého zákona prostredníctvom národa , s ktorým Boh vo svojom nezmerateľnom milosrdenstve uzavrel Starú zmluvu. Kresťania vedia, že berú silu z koreňa ušľachtilej olivy, na ktorú sú naštepení ako ratolesti planej olivy. Porovnajte s listom Rimanom 11 kapitoly 17 – 24 verša.
Bol čas, keď v Uhorsku nebol ani jeden maďar. Situácia sa zmenila až príchodom utečencov z Chazárie. Prišli do Karpatskej kotliny spoločne. 128 rodín chazarskej šľachty spolu s ich maďarskými bojovníkmi. Písal sa rok 897 n.l., keď vyhnanci z Chazárie, požiadali kráľa Svätopluka, či by mohli na svojej ceste na západ, prezimovať na území jeho kráľovstva. Počas prezimovania, sa im v povodí rieky Tisy tak zapáčilo, lebo im veľmi pripomínala rodnú krajinu, že sa rozhodli zostať a ponúknúť svoju pomoc a ochranu ľudu, o ktorom si všimli, že rád pracuje na svojich poliach.