Mytológie bohov starovekých národov odrážajú rôzne časti biblických správ, avšak v prekrútenej , polyteistickej podobe. Legendy opisujú, že určití bohovia zabíjali hadov. K náboženstvám mnohých starovekých národov, tiež patrilo uctievanie boha, ktorý bol postavený do role dobrodinca, ktorý zomrel násilnou smrťou na zemi a potom bol privedený opäť k životu.Takýto boh bol vlastne zbožštený človek, na ktorého sa nesprávne nazeralo ako na „zasľúbené semeno“ /Genezis 3:15/ Mýty hovoria tiež o milostných záležitostiach bohov s pozemskými ženami a o hrdinských činoch ich hybridných potomkoch v dobe pred potopou. Zvláš v gréckej mytológii sa odráža obraz neviazaného a násilného života týchto bohov. / Genezis 6:1,2,4, Júda 6/ Na zemi takmer nie je národ , ktorý by nemal nejakú legendu o celosvetovej potope. V legendách ľudstva je takisto možno nájsť správy o stavbe veže. Pokúsim sa do náboženstiev, bohov , mýtov a legiend vniesť svetlo pravdy pomocou dostupných faktov.
Kategória: Blog
Zaráža ma koľko ľudí je presvedčených, že najväčším ich nepriateľom je živnostník. Veď sú to všetko strašne bohatí ľudia, ktorí nič nerobia, vozia sa v drahých autách a ešte nechcú platiť odvody a dane! Sám som si takto nejak predstavoval živnostníka, až dokial som sám nezačal podnikať. Tak každému štátnemu zamestnancovi opíšem čo znamená na Slovensku podnikať.
Roky celé Michalovce počúvajú, že naše platy nestúpajú preto, lebo sme čiernou dierou Európy. V Michalovciach platy nerastú preto, lebo sme neboli v Európskej únii. V našom rodnom meste platy nestúpajú preto, lebo v tom čase sme nemali voľné hranice do západnej Európy. Platy nemôžu stúpnuť preto, lebo koruna je veľmi nestabilná a jej kurz nepredvídateľný. Platy skrátka nemôžu stúpnuť preto, lebo nemáme euro.
Niekomu stačia k pochopeniu dejinných súvislostí encyklopedické heslá, či chronológie. Iní sa uspokoja s interpretáciou prameňov, teórií a konštrukcií. Okruh zachovaných prameňov je však úzky a nemá vždy tú výpovednú hodnotu, ktorú by sme potrebovali. To platí ako pre prvotné osídlenie starých Slovanov, aj pre Veľkomoravskú ríšu, ako aj neskoršie storočia Uhorského kráľovstva. K pochopeniu obdobia 1. až 10. storočia nám pomohlii archeologické vykopávky. Z 11. – 12. storočia máme niekoľko sto kusov listín a to nielen týkajúcich sa Slovenska, ale aj celouhorského rámca. V neskorších storočiach tento počet narastá geometrickým radom a pribúdajú k nim ďalšie typy prameňov ako sú kroniky,listiny, spisy , kráľovské bully. Tie však čítala len úzka skupina vzdelancov, farárov, učiteľov, ktorí ich čiastočne prenášali na svojich farníkov. Poddaní pri každodennej namáhavej práci, aj keby vedeli čítať a písať, nemali na to čas.
Sú len dve desiatky rokov za nami, keď sme prešli z jedného systému do druhého a rétorika našich politických správcov je takmer totožná s tým, čo sme tu mali pred viac ako dvadsaťdva rokmi. Aj vtedy sme počúvali heslá, že len so Sovietskym zväzom a nikdy inak a v rámci RVHP! Aj vtedy jednostranne orientované a závislé médiá spracovávali spoločenské vedomie v podobnom duchu. Máme tu opäť len jedinú šancu, lebo „teraz už žiadna druhá šanca pre Európu nebude“! Máme tu opäť len jedinú možnosť, len jedinné riešenie, ktoré práve teraz vyhovuje týmto politickým správcom, ktorí systém dostali do finančnej, hospodárskej a spoločenskej krízy.
Mýtus sa nikdy nestal, ale má všeobecnú platnosť. Z tohto pohľadu sú Vianoce najväčším mýtusom. Napriek tomu mu podliehajú ľudia na celom svete, bez rozdielu vierovyznania. Na Vianoce sa začíname pripravovať už na začiatku novembra. Predchádza im zabíjačka, veľké upratovanie, pečenie, veľký nátresk v obchodoch spojený s nakupovaním darčekov, vianočné trhy s vôňou vareného vína, medoviny a perníkov, oslavy Mikuláša či Santa Klausa, posedenia pri kapustnici v práci. A potom hurá každý domov, zvlášť vypravenými vlakmi a autobusmi. Dlho očakávaná magická noc, po zhone príprav je pred nami. Celá krajina, celá zem sa ponorí do polnočného mystéria narodenia Ježiška. Vianoce alebo Kračun, ako nazývali starí Slovania zimný slnovrat !
Naše zdravotníctvo dostáva poslednú 300 eurovú ranu z milosti, ktorú si vyštrajkovali lekári. Zdravotníctvo, kedysi pýcha socialistického spôsobu života, v ktorom bola poskytovaná zdravotná starostlivosť zdarma je v ruinách! Stačí sa pozrieť na nedokončený zdevastovaný nemocničný komplex Rázsochy v Bratislave Lamači. Dnes po 22 rokov trvajúcich reformách, vyzerá pohľad na Slovenské zdravotníctvo ešte horšie ako naše hrady a zámky po tureckých a tatárskych lupičských nájazdoch. Takmer všetky služby a lieky sú spoplatnené a zdravotné poisťovne spoločne s štátnym ministerstvom zdravotníctva sa tvária, že je všetko v poriadku. Bič plieska na konci, ako sme sa presvedčili aj na štrajku lekárov. Ale kto drží bič, a kto ním plieska? Aký bude koniec všetkým veciam?
Hippokratova prísaha, pomenovaná podľa gréckeho lekára zakladateľa modernej medicíny, je prvý súbor etických pravidiel pre konanie lekára. Na jej text, prisahajú lekári dodnes, protože sa považuje sa za prvú podstatnú formuláciu lekárskej etiky. Jej posledná veta znie ako výsmech, „Ak sa svojho sľubu zrieknem, či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania“ Spondeo ac policeor! Len tak naoko prisahám. Naoko ako naše zdravotníctvo…ako my…? Vo svetle dnešných udalostí v našom zdravotníctve dostala Hippokratova prísaha od našich lekárov riadne na frak!
Počas návštevy Bruselu sa nám pošťastilo navštíviť „Kráľovstvo papierových šiat“. Tak by sme mohli nazvať ateliér Isabelle de Brochgraver. Dnu sme vošli nenápadným vchodom cez garáž a keďže pani domu nebola doma, sprievodcu po atelieri nám robila Zuzana, inak rodáčka so Slovenska, absolventka známej Kráľovskej akadémie výtvarných umení v Antverpách. Prehliadku sme začali vo výstavnej sieni ateliéru na prízemí, kde sme si prezreli obrazy priateľa umelkyne a umeleckého vzoru Pierra Lesieura, ktorý sa však samotnej vernisáže výstavy trvajúcej od 13.10. 2011 do 30.11.2011 nedožil. Zomrel len niekoľko dní pred vernisážou.
Zobudili sme sa dnes rovnako do mrazivého rána ako pred 22 rokmi. Večer predchádzajúci 17. novembru roku 1989 odznela predohra v Bratislave a potom sa pochodeň studentských požiadaviek naplno rozhorela v Prahe. Tu sa začala písať aj posledná kapitola spoločného štátu Čechov a Slovákov. Live motívom obrodného procesu, ktorého hlavným cieľom bolo zbaviť sa paragrafu č. 4 Ústavného zákona o federácii. Ten zakotvoval vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti. Bolo treba kotvu odrezať a nechať loď vyplávať z prístavu sociálnych istôt do búrových vôd slobody pohybu, podnikania , viery alebo inak povedané zničiť společenské vlastníctvo výrovných prostriedkov. Hymnou nastávajúcich dní sa stala pieseň Modlitba pre Martu, kde Marta Kubišová spievala prosbu o navrátení vecí verejných do správy ľudu. Dnes však táto pieseň znie ako karaoke. Prečo?