Burano je jedným z ostrovov v benátskej lagúne. Leží 7 km severne od Benátok v nadmorskej výške 2 m nad morom. Má 23 ha a žije na ňom asi 3000 obyvateľov. Je veľmi husto osídlený už od čias, keď jeho prví obyvatelia utiekli na tento ostrov zo strachu pred Húnmi v roku 452. Názov ostrova je odvodený od názvu vetra, ktorý tu fúka.
Kategória: Peter Balog
Muranske sklo je slávny produkt benátskeho ostrova Murano. Nachádza sa v lagúne mimo brehov Benátok v Taliansku. Murano bolo obchodným prístavom od 7. storočia. Od 10. storočia, sa stalo známe pre svojich sklárov, ktorí vytvorili vplyvom ázijského skla unikátne Muranske sklo.
Aj keď je Turecká republika sekulárna krajina, deväťdesiatosem percent populácie sa hlási k oddaným nasledovníkom islamskej viery. Preto nikoho neprekvapí evokatívny zvuk takzvanej „moslimskej hudby“, muezínovo volanie k veriacim. Päťkrát za deň sa nad každou moslimskou dedinou či mestom nesie zvolávanie na modlitbu. Každá mešita alebo modlitebná sieň má aspoň jeden minaret a balkón, kde si môže muezín, čiže vyvolávač, plniť svoju úlohu. Zvoláva moslimov, aby prestali so svojimi svetskými úlohami, otočili sa smerom k Mekke a modlili sa. Modlitba deklaruje, že „je iba jeden Boh a Mohamed je jeho prorok“.
Vidieť zrúcané pamätníky mesta Efez je veľkým zážitkom. Efez v dobe svojho najväčšieho rozkvetu v 1. storočí n.l. bol správnym mestom Malej Ázie a svojou veľkosťou bol po Ríme a Alexandrii, tretím najväčším mestom s vyše 500 000 obyvateľmi. Hoci z jeho slávnej histórie archeológovia odkryli len centrum mesta s ulicami a námestiami, slávnou knižnicou, trhoviskami, kúpeľmi, fontánami a sochami mocných, spoločne s dvomi odeónmi ako prezývali divadlá.
Koncom 13. storočia sa na severozápade Malej Ázie osamostatnil niekdajší vazal seldžuckých Turkov emirát s centrom v Eskisehir, ovládaný tureckým rodom Osmanov, ktorý odvodzoval svoj pôvod od svojho zakladateľa Osmana (1299-1326). Napriek tomu, že počiatočné expanzia na západ i na východ bola na prelome 14. a 15. storočí prerušená úspešnými nájazdami Timura Lenka, sa osmanský štát čoskoro stabilizoval ako silná lokálna mocnosť, ktorej vojská na čele so sultánom Mehmetom II. (1451-1481) roku 1453 dobyli poslednú baštu východného kresťanstva – Carihrad (Konštantínopol).
Okúzlujúca dedinka v horách, ktorej história siaha až do 5. storočia p.n.l., sa nachádza v horách asi 9 km od Selčuku. Sirince je príťažlivá na prvý pohľad svojou gréckou architektúrou, chuťou vína s rôznymi príchuťami ovocia zmiešanými s vôňou kebabu. Dedinčania na uličných trhoch medzi domami ponúkajú turistom plody prírody, olivy, broskyne, liečivé bylinky, med, ručne vyrobené krajkové obrusy a ďalšie ručné práce. Jedno však udrie turistom do oka najviac. V tejto dedine však akoby zastal čas. Na historickom pozadí si vysvetlíme prečo.
Chceli by ste sa každé ráno prebúdzať s príjemnými, pozitívnymi myšlienkami? Presne to nám do budúcnosti sľubuje Biblia. Boží sľub je zaznamenaný v Izaiášovi 65:17 „Tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ Splnil sa už tento sľub? Alebo sa len má splniť? Môžeme tomuto sľubu veriť? Skúsme sa na tento Boží sľub pozrieť z hľadiska histórie.
Cyrilometodská epopej trvala necelých 22 rokov. Napriek tomu sa natrvalo vryla do pamäte národa. Knieža Veľkej Moravy Rastislav nepokladal za šťastie byť na tróne prvým sluhom Frankov, preto prijal vznešenú myšlienku oslobodenia svojho národa odhodlanejšie a ráznejšie ako jeho prestarnutý predchodca Mojmír, ktorí sa odvážil vypovedať v roku 847 Nemcom poslušnosť, za čo bol Frankami pokorený a za jeho nástupcu bol vymenovaný jeho vnuk Rastislav. Nemci sa sklamali, keď hľadali v tomto hrdom a ušľachtilom mužovi spoľahlivý nástroj na udržanie Slovanov v jarme a područí nemeckého duchovenstva.
4. júna 2012 sme si pripomenuli 92. výročie podpísania Trianonskej mierovej dohody. Na Slovensku skoro bez povšimnutia, hoci jeden z najväčších slovenských politikov Milan Hodža 4. jún 1920 charakterizoval ako najväčší od pádu Veľkomoravskej ríše. Videl v ňom nie provizórium, nie prechodné riešenie, ale definitívne uznanie existencie Slovákov ako moderného národa.